Na Slovensku má väčšina ľudí skreslenú predstavu o psychických chorobách a obrovské predsudky voči psychiatrii. Vyhľadať pomoc znamená nutné zlo, hanbu a stigmu blázna, ktorú človek riskuje, ak nejaký problém rieši cestou psychiatrie.
Aj preto mnohí ostávajú trpieť bez toho, aby vyhľadali lekársku pomoc, prípadne, ak ju vyhľadajú, veľmi dôkladne to taja a skrývajú. Nikomu sa ani sa nečudujem. Veď nie náhodou v našej kultúre patria medzi najpoužívanejšie nadávky názvy mentálnych diagnóz.
Mnohí ľudia preto príznaky zúfalo potláčajú anxiolitikami ako neurol, xanax, lexaurín, ktoré im bez problémov predpisujú obvodní lekári, bez dôkladného vyšetrenia. Tieto „lieky“ prvej pomoci vytvárajú už po krátkom čase závislosť a ich užívatelia tak získajú ďalší vážny problém.
V mojom prípade nešlo o predsudky, skôr o strach z liekov, ktoré dostanem. Psychiatriu pokladám za exaktnú vedu, ktorá neustále napreduje. Na druhej strane o liečbe neuróz (medzi ktoré patrí aj úzkostná porucha) som nevedel nič. O liekoch na psychiku som mal totálne bludnú predstavu, že môžu viac ublížiť ako pomôcť.
Psychiatrická nemocnica prof. Matulaja v Kremnici má aj ambulanciu, kde sa môžu dať pacienti vyšetriť bez toho, aby boli hospitalizovaní.
Paradoxne, dve hodiny pred tým, ako ma 15. marca prijala v ambulancii pani primárka MUDr. Alena Kutišová, som ešte stihol absolvovať vstupnú konzultáciu a vyšetrenie u lekárky tradičnej čínskej medicíny vo Zvolene. Ako sa neskôr ukáže, kombinácia týchto dvoch, na prvý pohľad protichodných liečebných systémov, mi poskytla tak účinnú prvú pomoc, že som po 40 dňoch mohol povedať, že som v poriadku, lebo úzkostné ataky zmizli a už sa nevracali.
Okrem toho, začal som podstupovať psycho-somatickú terapiu, ktorej metódy u mňa začali veľmi efektívne zaberať. Intenzívne som praktizoval aj meditačné a dychové cvičenia. Každej z týchto oblastí sa budem venovať osobitne, každá z nich má v mojom liečebnom procese nezastupiteľné miesto. Ako o prvej píšem o psychiatrii.
Vyšetrenie u MUDr. Kutišovej si pamätám ako zahalené oparom. Sedel som tam ako zombie, za ostatné 2 noci som spal 3 hodiny. Dohromady. Po stanovení diagnózy generalizovanej úzkostnej poruchy mi pani primárka optimisticky vysvetlila, že na môj stav mi predpisuje veľmi účinné a bezpečné lieky, že sa nemusím báť žiadnych vedľajších účinkov a liečba môjho problému má vysoké percento úspešnosti.
Odľahlo mi. Avšak len na chvíľu. Pretože dodala, že lieky zvyknú zabrať po troch až štyroch týždňoch, no prvé dva týždne sa môžu aktuálne stavy ešte zhoršiť. Pamätám si, ako som sa pozrel zdesene na manželku, ktorá so mnou sedela v ambulancii a povedal jej: Ježišboha, toto nevydržím.
Práve preto som dostal predpísaný aj Xanax. Benzodiazepíny (anxiolitiká) ako Neurol, Xanax, Lexaurín sú mimoriadne účinné na stres a úzkosti a ich príznaky dokážu pomerne silno potláčať. Avšak sú rýchlo návykové. Tohto som sa veľmi bál. Aby som si nevyrobil závislosť, ktorej sa budem ťažko zbavovať. Pani doktorka ma ubezpečovala, že majú odsledované bezpečné užívanie do 8 týždňov.
S odstupom času môžem potvrdiť, že Xanax mi pomohol prekonať obdobie nastavovania antidepresív a znižovať frekvenciu úzkostných atakov a najmä ich silu. Napriek tomu som ho vysadil skôr, ako som bol OK. Po necelom mesiaci užívania som už začínal mať úzkosť z toho, že budem na ňom závislý a tak som si povedal, že radšej si to odtrpím bez toho. Už som bol pripravený čeliť úzkostiam a prijímať ich ako súčasť mňa samého, ako reč môjho tela a organizmu, už som pred nimi nechcel utekať, lebo som vedel, že sa to nedá. Utekať pred sebou samým nemá zmysel, skôr sa musím naučiť byť so sebou samým a celé to pochopiť.
Antidepresíva zabrali. Hovorím o SSRI antidepresívach, ktoré fungujú tak, že zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu. Serotonín je neurotransmiter, ktorý ovplyvňuje náladu, spánok, chuť do života, jedla a ďalšie duševné funkcie. Týmto spôsobom pomáhajú redukovať depresívne príznaky a zlepšujú duševný stav.
Zabrali mi aj ostatné metódy, ktoré som prijal a vytvoril si tak akýsi celostný systém liečby. Vhodne to do seba zapadlo a nielenže ma to dostalo z úzkostnej poruchy, zmenilo to môj život a stále z toho čerpám každý jeden deň. O tom však budem písať v ďalších častiach.
Zároveň chcem, aby vyznelo jasne – antidepresíva vám pri úzkostnej poruche, depresii, vyhorení môžu pomôcť, no nie sú definitívnym riešením!
Dajú vám čas na to (môžu to byť aj roky), aby ste našli skutočnú príčinu vašich problémov a vyriešili ju. Inak sa môže stať a stáva sa to bežne, že úzkostné či depresívne stavy sa znova vrátia. To je odpoveď pre mnohých, ktorý sa tým roky a roky brodia. Treba začať niečo robiť so sebou samým. Rovnaký život, rovnaký vzťah k sebe, rovnaké návyky a rovnaké myslenie vám prinesú rovnaké problémy. Lieky (ak zaberú) vám dajú čas oddychu, ale nikde nie je záruka, že to tak ostane navždy.
Čas, ktorý mne dali AD-čka, som využil na hľadanie príčiny prostredníctvom terapie a našiel ju. Je ňou trauma, o ktorej som ani len netušil, pretože vznikla na začiatku môjho života. O tom však v budúcnosti, keď budem hovoriť o skvelej a účinnej celostnej terapii, ktorá mi pomohla pochopiť, čo sa to so mnou deje, vyslobodiť sa a postupne dostávať k môjmu skutočnému JA. Stále som v procese na tejto ceste a je to úžasné poznávanie sa, priatelia.
Myslím, že to ide aj bez liekov. Tí, ktorí nemáte silné úzkosti, alebo viete zvládať ataky, možno vám stačí dobrá terapia a nebudete potrebovať ani neurol ani antidepresíva. Ak si však neviete dať rady a je to silnejšie ako vy, psychiatrie sa netreba báť...
Naopak. Ak prechladneme a máme teplotu, vykurírujeme sa sami, ale ak dostaneme zápal pľúc, bez premýšľania utekáme k lekárovi a necháme sa liečiť. Ak cítime nárazový stres, vieme to nejako zvládnuť, keď nám však vyskočí porucha, pre naše bezpečie a dobro by sme mali reagovať rovnako ako pri zápale pľúc. Psychiatria by dnes nemala byť už strašiak či zdroj vtipov, ale mala by sa jej začať venovať oveľa väčšia pozornosť, pretože sa na nás valí epidémia psychických ochorení, ktorú budeme z roka na rok vnímať intenzívnejšie.
Ďakujem pani primárke Kutišovej za starostlivosť, veľkú profesionalitu, aj lepšie pochopenie ako funguje liečba úzkostnej poruchy západnou medicínou.
