Stredomorské počasie, krásna príroda, biele útesy a tyrkysová farba mora. To sú moje zážitky na francúzske mestečko Cassis. Kontrasty, ktoré boli akoby z plátna impresionistov prenesené na francúzske pobrežie. Pri menách ako Pablo Picasso, Henri Matisse alebo Marc Chagall si každý milovník umenia predstaví umelecké skvosty, ktorých ceny sa v súčasnosti na tých najprestížnejších aukciách Sotheby's alebo Christie's šplhajú k niekoľkým desiatkam miliónov dolárov a dodávajú tomuto výnimočnému miestu zvláštne podmanivú atmosféru, ktorú si hádam zamiluje každý.
Keď som 17. augusta tohto roku zavítal do Los Angels County Museum of Art (LACMA) v USA, otvorili sa mi pomyselné dvere k spomienkam na Provence. Boli to presne tri roky, kedy som na juh Francúzska zavítal po prvý krát. Výstava s názvom: Expesionizmus v Nemecku a Francúzsku: Od Van Gogha po Kandinského (otvorená od 8. júna do 14. septembra 2014) bola nádherným zážitkom. Rovnako ako moje spomienky na Provence.
Cassis je malým mestečkom,ktoré sa nachádza v oblasti južného Francúzska, 20km od Marseille, patriacim do známeho regiónu Provence Alpes Côte D'Azure. Cassis je populárnou turistickou destináciou a je preslávený predovšetkým svojimi útesmi (falaises) a chránenými zátokami nazývanými calanques. V kameňolomoch tohto miesta sa už od stredoveku ťažil kameň, ktorý bol použitý na podstavec pre sochu Slobody v New Yorku. Ťažbou tohto kameňa sa mohla narušiť výnimočnosť prírody a tak sa od 20. storočia kameň v Cassis neťaží.
Toto malebné mestečko mi učarovalo až tak, že na druhý deň som sa rozhodol kúpiť si olejové farby a tiež plátno, aby som si mohol zväčniť jeden z pohľadov, do ktorého som sa zamiloval. Táto olejomaľba ostala nedokončená (ako je naľavo vidieť), čo mi pripomína, že do Cassis sa ešte vrátim. Nie je lepší pocit, ako ráno vstať a vedieť, že nemusíte nič robiť, iba oddychovať na pláži. Ešte pred tým si dať raňajky na terase, čerstvú pomarančovú šťavu a dýchať prímorský vzduch a s príchodom večera nechať svoje nezastaviteľné myšlienky odplávať s prvým prílivom.
V posledný deň som sa rozhodol navštíviť ešte jedno miesto. Známe z filmu Dobrý ročník (A good year). Príchod autom na toto miesto je skutočne veľkolepý. Už z príjazdovej cesty sa na strmom kopci rysuje nádherné Gordes. Byť tu je niečo ako byť znovuzrodený. Prechádzate sa po kľukatých uličkách a sledujete miestnych obchodníkov, ktorí otvárajú svoje kaviarne, reštaurácie či galérie, aby ste si mohli kúpiť dych berúce pohľadnice, sušenú levanduľu, mydlá rôznych vôní či levanduľový čaj. Ako kráčate, prechádzate okolo fontány, sadnete si, zhlboko sa nadýchnete a pozorujete ľudí. Po chvíľke rozplývania sa si dáte cappuccino s lahodnou penou a v mysli máte len jediné želanie. Ostať.
