V októbri 2017 bol predstavený robot s menom „Sophia“, ktorý dostal štátne občianstvo v Saudskej Arábi. Za jeho vývojom stojí spoločnosť Hanson Robotics. V tom čase sa hovorilo ako o technologickom „vrchole“ a do popredia sa dostala téme práv robotov s umelou inteligenciou.
2 roky od predstavenie robota Sophia, sa však technológie posunuli míľovým krokmi dopredu. Elon Musk, a jeho spoločnosť Neuralink, ukázali úspechy, ktoré sa im podarilo dosiahnuť v oblasti prepojenia mozgu a počítača.
Ako z budúcnosti
Vízia spoločnosti Neuralink je úctyhodnou. Ich cieľom je priniesť technológiu, ktorá by mohla ľuďom s obmedzenými schopnosťami komunikovať, prípadne sa pohybovať, vrátiť tieto schopnosti. Okrem iného hovoril o tom, že pomocou tejto technológie sa budú dať liečiť závislosti, či iné psychické problémy prostredníctvom preprogramovania časti mozgu. Dnes to znie ako science-fiction, ale tak isto znelo aj dielo Robot od Karla Čapka, či príbehy Julesa Verne-a
Jednou z najpôsobivejších častí prezentácie pokroku v tejto oblasti bolo, ako dokázali čítať mozgovú aktivitu prasaťa, ktorú následne monitorovali vo „fyzickom svete“. Vo svojej podstate dokázali prečítať to, čo chce zviera urobiť a čo reálne robí. Hoci sa to môže zdať ako „hlúposť“, prípadne bezvýznamný posun, tak opak je pravdou. Dôvodom je, že aby sme vedeli vrátiť ľuďom ich schopnosti, tak najprv musíme vedieť, čo chcú spraviť.
„„Ak dokážete vycítiť, čo chcú ľudia robiť s končatinami, môžete si urobiť druhý implantát, kde došlo k poraneniu chrbtice, a vytvoriť nervový skrat,“ uviedol Musk. „Som si istý, že z dlhodobého hľadiska bude možné niekomu obnoviť pohyb celého tela.“
Keď sa vízia stáva realitou
Bezpochyby môžeme dnes povedať, že prepojenie počítača s človekom je dnes len otázka času vrátane umelej inteligencie. Otázkou však je, či je to cesta, ktorou sa chceme vybrať? Minimálne, čo by sme mali spraviť je, určiť si nejaké základné pravidlá a vyvinúť technológiu, ktorá by zabezpečila, aby sa to nevymklo „z rúk“.
Ešte v roku 1942, Isaac Asimov, autor diela Hra na naháňačku, položil 3 základne zákony robotiky.
Robot nesmie ublížiť človeku, ani nečinnosťou pripustiť, aby človek utrpel hocakú škodu.
Robot musí poslúchať rozkazy, ktoré mu dá človek, okrem tých, ktoré sú v rozpore s prvým zákonom.
Robot musí chrániť vlastnú existenciu do tej miery, kým sa táto ochrana nedostane do rozporu s prvým alebo druhým zákonom.
Fermiho paradox
Bezpochyby umelá inteligencia je smer a trend vývoja, ktorý tu bude v najbližších rokoch zastúpený vo výrazne väčšej miere, ako dnes. Hoci už dnes je „všade“, od áut, cez smartfóny, až po domáce spotrebiče. Fermiho paradox je jedna z mnohých teórií, ktorá vysvetľuje, prečo sme dodnes nenašli mimozemský život, hoci vesmír je plný života. Tá nám predpovedá nie najjasnejšiu budúcnosť. Vysvetľuje to tým, že každá civilizácia sa v etape svojho vývoja dostala do určitého stupňa, kedy ľudia, či iná civilizácia, vytvorila stroje a umelú inteligenciu, ktorá sa jej tvorcom stále následne aj osudnou. Mimochodom, za touto teóriou stojí matematik John von Neumann a prednášal o nej približne 70 rokov dozadu. Odvtedy Fermiho paradox prešiel viacerými „mutáciami“, ale jeho podstata je rovnakou.
Aký je váš názor na robotiku a umelú inteligenciu?
