Prichádzajú ťažké časy a je potrebné sa na to pripraviť. Všimli ste si, že súčasnosť, ktorú práve prežívame, je nastavená tak, aby všade ľudí prenasledoval strach? COVID, vojna na Ukrajine, inflácia a s tým spojené zdražovanie, hádky politikov, rozpadávajúca sa vláda, astronomické ceny energií, nedostatok plynu a ropy, málo jedla a podobne? Sú tým zaplavené všetky médiá, ľudia o tom diskutujú a všade navôkol sa postupne vkráda strach a neistota, ... a niekomu to takto určite vyhovuje! Ľudia sa boja. Boja sa aj vyjadriť svoj názor. Po 30 rokoch demokracie je to alarmujúce konštatovanie.
Nie. Nejdem tu písať o žiadnych konšpiračných teóriách ani robiť populizmus. Poviem Vám, komu to nevyhovuje. Určite to nevyhovuje starostom a primátorom, starostkám a primátorkám a ich zastupiteľským zborom, ktorých si ľudia zvolili v priamych voľbách a ktorí vedia, že obce a mestá budú tí aktéri, ktorí budú musieť ľuďom pomáhať riešiť ich neľahkú situáciu. Ako tri krát zvolený starosta viem, o čom hovorím. Vždy totiž, keď príde „do tuhého“ je to miestna samospráva – obec, či mesto, ktoré sú funkčné a pripravené pomáhať. A hoci nie každý starosta, či starostka je ideálom pre každého – a to podľa mňa ani nemusí a nemá byť – systém obecnej samosprávy funguje, na rozdiel do tej regionálnej a vládnej. Pokúsim sa urobiť všetko pre to, aby to začalo fungovať aj na regionálnej úrovni. Obce a mestá musia vedieť, že VÚC bude ich silný partner pripravený hľadať spoločné riešenia vo vzájomnom dialógu. Vieme si pomôcť navzájom. Obce a mestá si vedia pomáhať navzájom. Do tohto funkčného systému stačí VÚC-ku pripojiť. Nebude to stáť nič. Len ochotu a chuť. Ideme do toho! Podporuje ma v tom viac ako 150 starostov a kandidátov na starostov v TTSK.
Kam až ale siaha trpezlivosť ľudí? Koľko toho ešte vydržia? Koľko toho znesú než im povolia nervy? Túto otázku si isto kladú aj tí, ktorí by mali prinášať riešenia, keď sa situácie vymyká spod kontroly. A to je teraz. Prichádza ku kolapsu zdravotníctva, školstva, dopravy, ... všetkého. Vláda obyčajných ľudí nás priviedla až k priepasti. Nedávno sme ako starostovia boli na námestiach poukázať na to, že o chvíľu bude kolabovať aj samospráva. Jeden z transparentov hovoril celkom výstižne: „Nechceme vládu obyčajných ľudí ale odborníkov!“. Ako dlho sa ešte budeme tváriť, že sa nás to nedotkne až tak veľmi? Na Slovensku je prah tolerancie k hlúposti a arogancii politikov veľmi veľký. Situácia musí prísť k absolútnym extrémom, aby ľudia „vyšli do ulíc“ – čo je v podstate jediná možnosť, keď chcú niečo dosiahnuť. Inak ich hlas nikoho nezaujíma, s veľmi malou výnimkou a to sú voľby. Tu by sa dalo veľa vecí zmeniť, ale ..... je tu veľký problém. Ľudia sú náchylní uveriť – uveriť tým, ktorí dokážu viac sľúbiť, lepšie zahrať divadlo o ich záujme o občana, uveriť tým, ktorí skresľujú realitu tak, aby bola akceptovateľnejšia. Mali by začať veriť tým, ktorí ich dokážu presvedčiť predchádzajúcimi výsledkami práce. Príďte voliť a odovzdajte hlas tomu, za kým sú výsledky práce a nie lacný (drahý) marketing.
Som rodený optimista a okrem toho rád pomáham ľuďom. A ideme do doby, kde bude treba veľmi veľa pomáhať. Kandidujem na post Predsedu TTSK a mám veľké odhodlanie pomôcť všade, kde to pôjde. Viem, že samosprávny kraj, ak by bol partnerom obcí a miest, čo ten súčasný trnavský určite nie je, mohol by byť v tejto pomoci veľmi užitočný a nápomocný. O tom by mohol byť aj samostatný blog. V prvom rade však treba celkom jasne poukázať na to, že VÚC-ka má priamu zodpovednosť najmä za niekoľko desiatok vlastných organizácií – domovov sociálnych služieb, stredných škôl a kultúrnych zariadení ale aj ďalších. Viete, čo to znamená v dnešnej situácii? Na udržanie týchto organizácií pri živote budeme musieť uvoľniť zo župného rozpočtu státisíce EUR – na kúrenie, svietenie a iné prevádzkové potreby. Treba si najmä jasne uvedomiť, že tie organizácie, o ktorých hovoríme, to nie je inventár. Tam pracujú a žijú ľudia. Ľudia, ktorý sa tam starajú o naše deti, o našich rodičov a starých rodičov v núdzi, ľudia, ktorí robia možné aj nemožné, aby zabezpečili často vo veľmi náročných podmienkach úlohy, ktoré sú na nich kladené. Čo z toho vyplýva? Prestať ľudí klamať vo volebných sľuboch o pekných investíciách do takých či onakých projektov a seriózne povedať, že v tomto segmente príde k zásadnej redukcii, pokiaľ nezasiahne štát a naša pozornosť sa v prvom rade musí sústrediť na ľudí.
Preto nebudem sľubovať projekty ako nový most do Hlohovca a ďalšie mosty, nový obchvat Senice a ďalšie obchvaty, nové kilometre ciest a podobne ako ich sľuboval súčasný župan a nič z toho nenaplnil. Keby sa pracovalo zodpovedne, to všetko už mohlo a malo byť. Sú to veľmi potrebné veci a čestne hovorím, že musíme na takéto potrebné veci získať externé zdroje, či naviac zdroje zo štátneho rozpočtu alebo európskych fondov. V prípade, že vláda začne rozumne hospodáriť, bude na takého projekty externých peňazí dosť a my musíme byť na ich čerpanie pripravení. Zodpovedne môžem povedať, že dnes župa pripravená nie je. Za ďalšie hovorím celkom otvorene, že po mojom nástupe zrušíme všetky nepotrebné aktivity župy, ktoré odčerpávajú státisíce EUR, najmä na animačné aktivity župy a propagáciu župana. Nie je predsa normálne, aby sa namiesto toho, že by sa v tejto ťažkej dobe hľadali a prinášali riešenia, ako VÚC-ka zvládne prichádzajúcu krízu, väčšina energie sústredila na predvolebné kortešačky platené z peňazí všetkých občanov, teda z verejných zdrojov. Zastavme nezmyselné rozhadzovanie peňazí na individuálne projektíky a začnime sa rozumne baviť o potrebných riešeniach. Zastavme nalievanie peňazí v státisícoch až miliónoch EUR do nezmyselných organizácií ako je KIRA a podobné, ktorých hlavnou úlohou je zabezpečovanie servisu pre osobnú potrebu župana a bezbrehé míňanie peňazí v rozpore zo zásadami efektívneho hospodárenia. V dnešnej dobe potrebujeme tieto peniaze použiť na užitočné veci. Je nevyhnutné prestať KLAMAŤ.
Graf z dieľne Jozefa Viskupiča o znížení dlhu župy /zdroj TTSK/
(Už ste niekedy videli, aby stĺpec zo 71 miliónmi bol menší ako s 58 miliónmi? Ak tak iba u OĽANO!)
Aktuálny trnavský župan a pod jeho vedením aj župa samotná klamú v priamom prenose a tieto klamstvá ešte prezentujú ako dobré výsledky. Nemôžem pochopiť, že župa, ktorá zvýšila celkový dlh o približne 8 miliónov EUR počas pôsobenia aktuálneho župana v poslednom 5 ročnom období to prezentuje ako ZNÍŽENIE dlhu. Nepočul som ani jedno odborné vyjadrenie od žiadneho poslanca župného zastupiteľstva, ktoré správu o znížení dlhu župy schválilo. To zo 40 zastupiteľov nevie nikto počítať, aby povedal že je to nesprávne? Záverečné účty, ktoré sú zverejnené pritom hovoria jasnou rečou. Som zvedavý ako sa k tomu vyjadria moji protikandidáti na Predsedu TTSK, dlhoroční podpredsedovia a poslanci trnavskej župy páni József Berényi a Zdenko Čambal. Zdá sa Vám to normálne? Tieto klamstvá nám nepomôžu v ťažkej dobe, ktorá je pred nami. Banka vie, že 63 miliónov je viac ako 55 miliónov a tie peniaze kraj dlží a musí ich vrátiť. Obávam sa, že po voľbách zistíme, že tie čísla sú ešte horšie. Dnes totiž ešte nepoznáme reálne číslo aktuálneho dlhu, čiže to môže byť tak trochu veštenie z gule alebo marketingový trik. To všetko v čase, keď namiesto zodpovedného hospodárenia rozhadzuje župa vo volebnom roku len sa tak práši. To všetko nás dobehne. Precitnutie bude bolestivé. Všetko však zvládneme, ak začneme veci prezentovať čestne, úprimne a pravdivo.
Reálny graf vývoja dlhu z čísiel záverečných účtov 2017 - 2021 zostavený korektne/zdroj TTSK/
(Všimnite si zvýšenie dlhu medzi rokmi 2017 a 2021 o 8 mil. EUR, pôvodný údaj 58.876.233 EUR nie je pravdivý a posledné tri stĺpce tiež nie sú realita ale iba odhad, ktorý sa pri súčasnej kríze nenaplní)
Nepomôže nám, keď sa župan nevenuje svojej práci, krízovému riadeniu a príprave na ťažké obdobie. Namiesto toho chodí celé dni po podujatiach a prezentuje sa na doskách, ktoré (ne)znamenajú svet. Hrá divadlo pre voličov. Je to jeho práca alebo je to zneužívanie jeho funkcie vo svoj osobný prospech? Okrem toho sa väčšinou prezentuje tam, kde župa prispela nejakou tou dotáciou „našim ľuďom“. Je mi až trápne, keď počúvam od mojich kolegov starostov a starostiek, ako sa župan „dáva ohlásiť“ na návštevu aj v takých obciach, kde 5 rokov nezavítal. Teraz tam chodí robiť prednášky o eurofondoch pre budúce obdobie a Rade partnerstva, ktorá 5 rokov nefunguje alebo pod zámienkou zlepšenia dopravnej obslužnosti, ktorú tam neriešil celé jeho funkčné obdobie. Všetko sú to lži. Na tom absolútne nemôžeme postaviť budúce nastavenie župy. Potrebujem pripraviť čerpanie eurofondov od základu. Milióny EUR sa premrhali na doterajšiu (ne)prípravu. Ako príklad môžem uviesť „neprehľadne ako a kam“ minuté viac ako 2 milióny EUR na smart región. Trnavský kraj ako jediný zo všetkých VÚC-iek na Slovensku nevytvoril ani strategické plánovacie regióny v území. Nepovažoval totiž za potrebné diskutovať s tými, ktorí majú byť kľúčoví partneri v tejto hre. Úlohou župana nie je a nemá byť a pod mojim vedením ani nebude chodiť strihať pásky na rôzne, často úplne bezvýznamné akcie, ktoré sú maximálne lokálneho významu. Župa má byť vážny partner a tvorca a zastrešovateľ politiky spolupráce a regionálnych a nadregionálnych riešení. Za vrchol trápnosti považujem chodiť pred voľbami rečniť o pomoci župy na podujatia, s ktorými župa nemá absolútne nič spoločné. Iba ak tak priživenie sa na tvrdej práci iných.
Nepomôže nám navodzovať dojem, že všetko funguje. Tak ako nefunguje štát, nefunguje ani trnavská župa. Samotný úrad TTSK je podľa názorov viacerých zamestnancov v rozklade, jednotlivé odbory medzi sebou nekomunikujú, fluktuácia zamestnancov je obrovská, ľudia sa nemajú o koho oprieť, pretože niet odborníkov vo vedení. To všetko sa prekrýva marketingom. To nie je dobré pre ťažké obdobie, do ktorého ideme. Potrebujeme doplniť odborníkov, potrebujeme dať ľuďom zmysel ich práce.
Musíme nájsť mechanizmy na obnovenie dôvery vo funkčnosť úradu. Riaditeľom v zriadených organizáciách musíme uvoľniť ruky, vytvoriť priestor pre autonómne riešenia a garantovať im istotu, že župa ich v podporí v riešení ich problémov a ťažkých situácií. Ponúkneme riešenia rozvojových projektov – s využitím externého financovania. Budeme motivovať externé subjekty, aby sme robili spoločné projekty na princípe spolupráce a partnerstva. Nepredáme žiadny župný majetok tak ako ho predávali všetci moji predchodcovia, toho súčasného nevynímajúc, hoci sľuboval presný opak. Zapojíme podnikateľov, ktorý majú dobré nápady a vedia byť v mnohom nápomocní, ak vidia, že spolupráca má zmysel a môže priniesť želané výsledky. V prípade, že všetci títo partneri budú potrebovať pomocnú ruku, musia vedieť, že vždy budeme pripravení na korektný dialóg o aktuálnych možnostiach.
