Mám rád priamu reč a preto si vždy vážim, ak je niekto zásadový. To neznamená, že musím súhlasiť s jeho názormi alebo tým čo robí a ako to robí. Igor Matovič svoje zásady má (mohli by sme viesť o nich siaho dlhú diskusiu) a je to veľmi chytrý človek. Založil hnutie OĽANO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti) spolu s najznámejšími protagonistami – bratrancom Jozefom Viskupičom, pani Erikou Jurinovou a pánom Martinom Feckom. Tí využili Igorovu chytrosť a podporili ho veľmi radi, lebo pri ňom profitovali a profitujú. Na značke OĽANO spolu zarobili milióny. Je to praktický príklad ich chytrých – alebo ako sa moderne zvykne hovoriť SMART riešení pre túto krajinu.
Históriu hnutia poznáme. Jeho zrodu zásadne pomohol pán Richard Sulík a jeho strana SaS, čo dnes určite veľmi ľutuje. V dobrej viere, ani netušiac čoho základy pomáha stavať, umožnil vznik strany/hnutia, o ktorej sa určite bude písať v učebniciach dejepisu a bude predmetom skúmaní politológov. Dnes totiž máme niekoľko ročnú skúsenosť a praktické príklady toho, ako sa toto hnutie – v podstate rodinná firma ovládaná Igorom Matovičom správala a správa. V opozícii aj koalícii. Okrem ľudí, ktorí dnes profitujú na značke OĽANO a skupiny fanatikov, ktorí sa vždy nájdu ak sa objaví nový kult osobnosti už väčšina ich voličov vytriezvela. K vytriezveniu, žiaľ, zatiaľ nedospeli pri Trnavskej župe, kde napriek cirkusu medzi SaS a OĽANO v parlamente a vláde, podporuje SaS v koalícii pána Jozefa Viskupiča, zakladateľa OĽANO. Asi to chce ešte chvíľu času a význam v tom zrejme hrá aj ďalšie rodinkárstvo, pretože súčasťou vedenia SaS a poslancom v TTSK, ktorý opäť kandiduje, je pán Marián Viskupič. Bratranec sem, bratranec tam. A pekne rozdelení na viac strán, aby vždy boli všade, kde sa dá.
Igor Matovič v podstate vymenil jednu rodinnú firmu za inú – ako hračku, zložitejšiu, nákladnejšiu, fascinujúcejšiu. Chcel sa s ňou však hrať bez návodu na používanie a vidíme, že v mnohých oblastiach to „nevydalo“, ako zvykne hovoriť. Hračka – krajina Slovensko – je príliš nad Igorovu skúsenosť a možnosti. Aj iní sa s ňou totiž chcú hrať a Igor sa nechce podeliť, resp. len on chce určovať pravidlá hry. Tak to v kultoch chodí. To sa ale spoluhráčom prestáva páčiť a hračku mu chcú zobrať. Dlho to už nepotrvá a podarí sa im to. SaS už vystúpila z vládnej koalície a je len otázkou krátkeho času, kedy príde k odvolaniu Igora Matoviča v parlamente a onedlho po tom aj k pádu vlády. Čím skôr, tým lepšie. Škody, ktoré tu napáchali sú astronomické.
Za najväčšiu tragédiu môžeme považovať to, že sa hnutie na základe lacného marketingu, útočiaceho na najnižšie pudy ľudí dostalo z opozície do koalície a to až takým spôsobom, že získalo hegemóniu. Slováci a možno aj Maďari žijúci na Slovensku opäť túžili uveriť v kult vodcu, ktorý ich dovedie k lepším zajtrajškom a na chvíľu sme tu zažili ďalší – izmus. Chytrý Igor pochopil, kde je príležitosť a že jeho opozičné šašoviny ľudí bavia. A keď k tejto teatrálnosti ešte pridá kopec nenávistného obsahu, tak sa povezie na revolučnej vlne až k vytúženému absolútnemu víťazstvu. A stal sa absolútnym víťazom volieb. Skúsme si teraz na chvíľu predstaviť ako by dnes vyzeralo Slovensko, keby získal dostatok hlasov na vládu OĽANO bez koaličných partnerov? To by bola jazda! Koaličný minister s hnutia Sme rodina nedávno parafrázoval v médiách v súvislosti s ich vládou známy citát: „Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca“. Ak takto svoju činnosť vidí člen súčasnej vlády, tak je to pre ľudí silné posolstvo o tom, v akom stave sa nachádzajú aktuálne štruktúry nášho štátu.
Vyvolaná vlna nenávisti a zloby priniesla do politiky v rozpore so sľubmi pred voľbami na fleky nových „našich ľudí“, z ktorých väčšina žiaľ nie sú ani obyčajní ľudia a už vôbec nie osobnosti. Ani nemusíme hovoriť či nezávislé. To, čo dnes vidíme v personálnych štruktúrach štátu – počínajúc parlamentom, ministerstvami a ďalšími štátnymi úradmi sa nedá nazvať inak ako katastrofa. Politickí nominanti všade, zväčša bez odbornosti, skúseností – česť výnimkám a tieto výnimky sú zväčša aj tak nominanti iných strán. Výnimku v tomto ohľade netvoria ani aktuálni župani v Žilinskom kraji – pani Erika Jurinová a v Trnavskom kraji pán Jozef Viskupič.
Keďže som vyzývateľom aktuálneho trnavského župana v nasledujúcich regionálnych voľbách budem sa vyjadrovať k jeho činnosti a k tomu, čo považujem za potrebné zmeniť. Jozef Viskupič sa dostal do úradu len vďaka značke OĽANO a vyťažil z rozbiehajúcej sa revolučnej vlny nenávisti a zloby. Jeho hlavným programom boli hejty, urážky a nezrealizovateľné sľuby. Prišiel z veľkej politiky, do ktorej sa nedostal vlastnou zásluhou alebo schopnosťami, ale ako prívesok Igora Matoviča. Z veľkej politiky si priniesol aj veľkopanské maniere, seba prezentáciu a kvalitný politický marketing. A aj metódy na to, ako klamať voličov a občanov a ako skresľovať realitu. Presviedča nás o tom denne na platených príspevkoch sociálnych sietí za ťažké tisíce - samozrejme financované z OĽANO kasičky, keďže miliónov za volebné výsledky je tam dosť. Tak aspoň ekonomický profit keď už musí na pokyn šéfa držať stranícku líniu.
Dnes si už dobre uvedomuje, že hnutie OĽANO, ktorého bol zakladateľom a člen predsedníctva, jeho materská strana, z ktorej spolu s Igorom Matovičom urobili rodinnú firmu ho ťahá ku dnu. Dnes už sa hrdo k tomuto podvodu na krajine (aj župe) nehlási. Dnes sa snaží ľudí oklamať, že nie OĽANO, ale jeho schopnosti ho dostali na stoličku župana. Dnes už si hrdo nedáva na volebné bilbordy značku OĽANO ale snaží sa vytvárať o sebe obraz nezávislosti. To, že mu kampaň OĽANO platí mu nevadí. Vraj už nie je ani člen predsedníctva OĽANO, hoci oficiálna webová stránka hovorí niečo iné. Už si ani veľmi do svojho profesijného životopisu svoje prepojenie na OĽANO radšej neuvádza, pretože ako viacerí členovia tohto hnutia si uvedomuje, koľko zloby a škody narobili v tejto spoločnosti. Niektorí už z tejto potápajúcej sa lode aj utiekli, ale pán Viskupič si to v tejto chvíli nemôže ešte dovoliť.
Je zaujímavé ako funguje politika. Strane SaS trvalo veľa rokov, aby pochopili, že Igor Matovič je zlo, ktoré škodí celej krajine. V podstate to už pochopili oveľa skôr, ale až teraz pretiekla ich trpezlivosť, lebo si uvedomujú, že škody na tejto krajine, ktoré tu spoločne spôsobili a ktoré sa ďalej prehlbujú budú a sú aj ich zodpovednosť. Už dávno mali pochopiť aj to, že nie podpora Igorovho bratranca Jozefa Viskupiča v regionálnych voľbách, ale vylúčenie spolupráce s celým OĽANO je cesta k ozdraveniu politickej scény. Regionálna politika nemá taký výrazný priamy dopad na ľudí ako tá veľká. Preto aj škody, ktoré vznikajú sú oveľa menšie a vytriezvenie prichádza oveľa neskôr. Koľko rokov by SaS a ďalšie strany, ktoré ho podporujú potrebovali na to, aby pochopili, že Jozef Viskupič je len odvar Igora Matoviča s podobnou genetickou výbavou a rovnako škodí regiónu ako jeho bratranec krajine? Verím, že voliči to vidia objektívnejšie a triezvejšie.
Ponúkam otvorenosť, férovosť a novú víziu spolupráce. Ponúkam dobrú alternatívu. Nie je potrebné si vyberať menšie zlo, ako nás vždy o tom chcú presvedčiť „veľkí politici“. Zlo je podľa mňa vždy zlo. Neexistuje nič také ako menšie zlo. Chcem prispieť k tomu, aby sa do politiky, aj tej regionálnej, vrátila úcta a slušnosť. Aby politický marketing nemal väčšiu hodnotu ako reálne činy. OĽANO v trnavskom kraji sú dnes jeho najväčší protagonisti a zakladatelia – Igor Matovič a jeho bratranec Jozef Viskupič. Ich politickou baštou a miestom vzniku OĽANO éry bola Trnava a Trnavský samosprávny kraj. Hegemóniu, ktorú sa tu pokúsili zaviesť musíme ukončiť práve tu, kde to začalo. V Trnave a Trnavskom samosprávnom kraji. Je našou zodpovednosťou pokúsiť sa vytvoriť nový systém, ktorý bude spočívať na princípoch spolupráce, partnerstva, úcty, rešpektu a odbornosti. V súčasnosti ma podporuje viac ako 100 starostov a primátorov a viac ako 150 kandidátov na starostov a primátorov v Trnavskom samosprávnom kraji. Pridávajú sa aj ďalší aktéri. A je ich veľa. Pridajte sa k nám aj vy! Spoločne porazíme OĽANO tam, kde vzniklo. Spoločne dokážeme VIAC!
