Na úvod pár neobjavných poznámok. Pravdou je, že aj dnes je fašizmus jedným z najvágnejších politických termínov. Jednu z príčin som už načrtol v prvej časti – jedná sa o jednu z najpoužívanejších politických nadávok a slovo fašistický evokuje konotácie brutality, represie, násilia, genocídy a autoritárstva.
Takéto nadužívanie má bohužiaľ za následok obsahovú infláciu, ktorej následkom je reálna vyprázdnenosť pojmu, pretože ak je fašistom (skoro) každý, nie je ním nikto. To je dôvod, prečo si ľavičiari alebo pravičiari, ktorí za fašistov označujú kdekoho, sami pod sebou pília konár. A to je aj dôvod, prečo dobrá definícia - čohokoľvek - musí jasne ohraničovať a odlišovať skúmaný jav. Definícia fašizmu, ktorá je príliš vágna je nám nanič.
Ďalším z možných dôvodov je fakt, že pojem fašizmus v sebe neobsahuje žiadne vodítko k politickému programu, na rozdiel od liberalizmu, komunizmu, socializmu alebo konzervativizmu. Taliansky výraz fascio [a jeho latinský ekvivalent fasces, francúzsky faisceau, španielsky haz, nemecký Bund] znamená prosto zväz, zväzok, fašista je vlastne zväzák [1]. Naviac, sformovať sa ako fascio nebolo napríklad v Taliansku nič nové – stačí len spomenúť Fasci Siciliani v rokoch 1895-96 alebo ľavicovú intervencionistickú organizáciu, Fascio Rivoluzionario d’Azione Internazionalista.
Tým sme sa vysporiadali s neobjavnými poznámkami. Teraz príde to podstatné. Ktokoľvek chce zmysluplne definovať fašizmus, musí si na začiatku odpovedať na niektoré základné problémy, ktorých dopad na výslednú definíciu sa nedá preceniť.
Poprvé, čo idem vlastne popisovať a definovať? Inak povedané, akú množinu javov chcem skúmať? Idem popisovať len taliansky Fašizmus, alebo fašizmus ako oveľa širší fenomén? Ak sa rozhodnem pre druhú možnosť, to jest budem sa dívať na fašizmus ako generický [druhový] jav, okamžite vyvstáva ďalší základný problém: geografické a časové vymedzenie oblasti skúmania. Obmedzím sa na medzivojnovú Európu? Alebo sa budem snažiť do svojej definície vtesnať aj povojnový neofašizmus, prípadne fašismus mimo Európy? A ďalší základný problém: ak už sa rozhodnem skúmať fašizmus ako generický jav, mám považovať taliansky Fašizmus za paradigmatický [čítaj vzorový] prípad, ktorým budem pomeriavať všetky ostatné? Alebo ako mám vlastne postupovať?
Uvedené otázky sú pre akúkoľvek užitočnú debatu o fašizme a snahu ho definovať absolútne kľúčové, a ich neriešenie alebo neuvedomenie si má za následok konceptuálny zmätok a väčšinou značne neuspokojivý výsledok.
Poprvé, bude naša definícia odvodená výlučne z talianskeho prípadu, alebo budem fašizmus považovať za generický fenomén, ktorý sa vyskytoval aj mimo Talianska? Ak zvolím ten prvý, individualizujúci, prístup, ktorý väčšinou používajú 'bežní' historici, to jest, obmedzím sa vo svojom skúmaní len na Taliansko, nemusím si vlastne robiť starosti o žiadne definície. Extrahovať črty jedného systému do definície fašizmu a túto potom tautologicky aplikovať na ten istý systém nemá príliš zmysel; dalo by sa povedať, že definovať fašizmus v tomto prípade znamená prosto napísať jeho históriu.
Ako som už povedal, tento postup využíva historik: ten skúma špecifické črty svojho objektu skúmania a komparatívny rozmer ho príliš nezaujíma. Normálne povedané, historik neskúma primárne revolúcie ale revolúciu, neskúma diktarúry ale diktatúru. Zaujať tento postoj k fašizmu v dôsledku znamená, že nič ako všeobecný pojem “fašizmus” pre nás neexistuje; existuje len taliansky Fašizmus ako fenomén sui generis.
Takýto historik je v podstate ako doktor, ktorého nezaujímajú ľudia ani človek [to už je totiž generický pojem, ktorý abstrahuje od konkrétností a označuje hlbšiu, spoločnú podstatu ľudí], ale iba konkrétny pacient. Takýto doktor dokonca tvrdí, že nič ako "človek" neexistuje, keďže každý konkrétny jedinec je svojim spôsobom unikátny a odlišný od všetkých ostatných. Z tejto analógie si môžete domyslieť, ako užitočný a zároveň neužitočný je daný postup.
Opačný postup znamená, že sa človek pri štúdiu neobmedzí výlučne na Mussoliniho Taliansko, ale na širšiu oblasť - podľa vlastného vymedzenia - a z analyzovaných prípadov potom istým spôsobom [2] odvodí definíciu. Je potom očividné, že to, ako je v tomto prípade vymedzená oblasť štúdia - geograficky aj časovo - bude mať dopad na tvorenú definíciu, keďže táto bude odvodená z vždy inej množiny historických prípadov. A definícia bude na druhú stranu určovať počet javov, ktoré do nej spadajú. [pre krátku ilustráciu, keďže neofašizmus sa od medzivojnového fašizmu minimálne vo svojich vonkajších znakoch dosť odlišuje, jeho (ne)zahrnutie do skúmaných javov má na tvorenú definíciu zásadný dopad]
Nateraz posledný problém: ak budem skúmať fašizmus ako generický [ako to dnes robí väčšina akademikov], mám považovať taliansky prípad za vzor, ktorým pomeriam ostatné skúmané prípady? Toto je ďalšia kľúčová otázka a osobne si myslím, že má veľmi jasnú odpoveď.
Predstavte si mimozemšťana, ktorý priletí na Zem, aby skúmal ľudí. Predstavte si, že prvý človek, ktorého stretne bude africký černoch, ktorý bude mať ešte ku všetkému iba jednu nohu [druhú mu totiž - chudákovi - odtrhla mína]. A predstavte si, že na základe tohto stretnutia náš metodologicky naivný mimozemšťan usúdi, že človekom je iba niekto, koho pokožka je čierna a má iba tri končatiny. Ak ste teda beloch a máte štyri nohy, máte smolu.
Hlúpy postup? Zrejme. A pre rovnaký dôvod je hlúpe pomeriavať to, či je nejaká ideológia, hnutie alebo režim fašistický výlučne na základe jeho podobnosti s talianskym prípadom. Takýto postup totiž aj predpokladá, že definíciu fašizmu si vytvoríte iba z talianskeho prípadu, čo so sebou nesie jasné problémy. Ako z jediného historického prípadu odvodíte, ktoré prvky fašizmu sú náhodné a nepodstatné, a ktoré kľúčové? Má vôbec zmysel tvoriť generalizácie z malého množstva [v tomto prípade jedného] konkrétnych javov? Je naviac jasné, že už len preto, že podstatnou zložkou fašizmu bola istá forma nacionalizmu bude každý konkrétny historický výskyt fašizmu odlišný od ostatných, keďže sa vyvíjal v inom kontexte, a teda že žiadne dva fašizmy nebudú identické [žiadne dva historické javy totiž nie sú úplne totožné].
Pre dnešok stačilo. Teraz je snáď jasné, že ak sa niekto bez upresnenia spýta na - na pohľad nevinnú - otázku „Čo je to fašizmus?“, ani len pokus o odpoveď nie je možný bez nemalého upresnenia. Na čo sa vlastne človek pýta? Na Mussoliniho režim? Na fašizmus ako všeobecný pojem? Akú skupinu javov zahŕňa pod pojem, na ktorý sa pýta?
---
[1] v jednej z prvých nemeckých kníh o talianskom Fašizme, ktorej autorom bol nemecký sociálny demokrat Fritz Schotthöfer, autor píše: „Fašizmus má meno, ktoré nám o cieľoch a duchu hnutia nič nehovorí. Fascio je únia, zväzok, Fašisti sú zväzáci a Fašizmus je organizácia zväzového typu [Bündlertum]. Schotthöfer, Il Fascio. Sinn und Wirklichkeit des italenischen Faschismus, Frankfurt, 1924. Citované v Stanley Payne: A History of Fascism, 1914-1945, University of Winsonsin Press, 1995.
[2] problém odvodzovania definície z množiny často navonok sa líšiacich hnutí a ideológií a súvisiace problémy budem riešit neskôr. Je to ďalšia kľúčová otázka.
