Mladí ľudia sa búrili proti konvenčným politickým stranám a vrhali sa do bizarných kultov, siekt a rádov, alebo politických spolkov, ktoré praktizovali absolútnu poslušnosť a vojenský dril.
Takéto vzbury často nadobúdali typický charakter slepého nasledovania šarlatánov a úteku od moderného života ku komúnam a vidieckym kolóniám v rozsahu, aký sa nezopakoval až do 70-tych rokov.
Počas obdobia hyperinflácie a ešte neskôr, počas hospodárskej krízy, zažívalo Nemecko fenomén potulných prorokov, ktorí chodili krajinou bosí, s dlhými vlasmi a bradami a nechávali si platiť značné sumy za zvestovanie konca sveta a volanie po morálnej obnove a novom človeku, ktorý mal vytvoriť novú spoločnosť, než bude neskoro.
Sebastian Haffner, píšuci z anglického exilu na sklonku Druhej svetovej vojny, spomínal na týchto mesiášov:
Nálada sa stávala postupne apokalyptická. Stovky dlhovlasých spasiteľov chodili Berlínom, tvrdiac, že sú zoslaní Bohom, aby zachránili svet. Najúspešnejší z nich bol istý Häusser, ktorý inzeroval po celom meste, usporadúval masové stretnutia a mal množstvo nasledovníkov. Podľa novín bol jeho mníchovským náprotivkom istý pán Hitler... zatiaľčo chcel Hitler nastoliť Tisícročnú Ríšu povraždením všetkých Židov, istý Lamberty v Durínsku ju chcel vytvoriť spevom a tancovaním.
Vojna a nasledujúca hyperinflácia pohli Nemeckom, a stotisíce ľudí sadali do pohybu. Tuláctvo a život na ceste sa stali epidemickými rovnako ako vAmerike počas Krízy.
Württemberský Stuttgart, centrum dlhej tradície roľníckeho pietizmu, bol epicentrom takýchto hnutí. Mesto samotné a priľahlé vrchy priťahovali širokú radu mystikov, od antropozofa Rudolfa Steinera až po Gregora Goga, 'kráľa tulákov'. Mnohí z týchto pomätencov praktikovali nahotu a voľnú lásku, a často priťahovali značné množstvá žien, vhodne tvrdiac, že chcú svetu zoslať Mesiáša.
Niekedy sa snažili vstúpiť do politiky, poskytujúc nové ideologickésyntézy alebo rovno koniec politiky. Niektorí sa zblížili s volkisch pravicou, iní zakotvili v anarchistickej, komunistickej alebo národnej ľavici.
Friedrich Muck-Lamberty, vegetarián a lifestylový reformátor, bol jedným prípadom. V mladosti sa pridal k hnutiu potulnej mládeže a založil utopickú vidiecku komunitu. Revolučné udalosti konca vojny ho inšpirovali: volal po nadpolitickej nemeckej 'národnej komunite', založenej na abstinencii a návrate k remeslám. Snažil sa zvádzať dievčatá pod zámienkou, že mu porodia nemeckého Krista. V lete 1920 viedol svojich stúpencov Nemeckom: oblečených v modrom a bielom, bosých alebo obutých v 'Ježišovych sandáloch'. Pridalo sa ich k nemu niekoľko tisíc. V každej dedine a každom meste tancovali na námestiach v kvázináboženskom vytržení.
Prezident Spojených Štátov Európskych
Ludwig Christian Häusser, narodený v roku 1881, je z podobných ľudí zrejme najzaujímavejší (ak teda nerátame Herr Hitlera, ale tento konkrétny šarlatán je všeobecne známy). Na začiatku vojny (1914, pre ignorantov) mu Francúzi zhabali majetok, čo ho presvedčilo o tom, že ľudstvo je na prahu znovuzrodenia. Po vojne sa chvíľu túlal po talianskej Ascone, mekke podobných pošukov, a neskôr po Švajčiarsku. Často jedol lístie a spal v príkopoch. Začal praktizovať nahotu (aby zosobnil 'nahú pravdu'), čo v jeho prípade zrejme nebol pekný pohľad (tu a tu ). Jeho novonadobudnutá rola proroka ho zaviedla do Württemberska, kde si trénoval svoje rečnícke schopnosti nadávaním publiku do opíc, oslov a svíň.
Čoskoro pritiahol nasledovníkov: časť z nich boli mladé ženy. Hlásal sexuálnu nepoškvrnenosť a sám sa oddával orálnemu sexu a sadomasochizmu.
Jeho sprievod mu bol slepo oddaný - keď raz počas kázne povracal obecenstvo, niekoľko mladých žien pohotovo pribehlo s vedrami a handrami uchovať Spasiteľov obsah žalúdka.
Počiatkom roku 1922 sa Häusser začal venovať politike a dúfal, že morálne očistená nemecká panská rasa povedie Európu (nezdá sa vám to povedomé?). Jeho program bol, mierne povedané, unikátny: zatvorenie blázincov a väzníc a prepustenie ich osadenstva, všeobecné zrušenie súkromného majetku, desaťdňová generálna stávka. Gilotína čakala na tých, ktorí odmietali 'ducha pravdy' odhaleného 'ľudovým cisárom'
Krv! Krv! Krv! Modrá krv! Čierna krv! Červená krv. Krv každej farby! Aj biela krv! Iba krv! Nič len krv! Zasa krv! A ešte krv! Studená krv! Tečúca krv! Horúca krv! Veľmi zvláštna chuť! Krv je všeliek! Krv je zdravá! Krv je znamenie! S týmto znamením zvíťazíte! Nemeckou krvou a nemeckou metlou sa svet čoskoro uzdraví. Som krvavý vietor! Krvavý pes! Krvavá búrka! Krv, krv, krv potečie! Krv musí tiecť!
Iní, podobne posadnutí krvou, neskôr uskutočnili Häusserove psychopatologické fantazmagórie s dokonalosťou, o ktorej sa mu asi ani nesnívalo, ale Prorok sám sa neúspešne pokúsil založiť politické hnutie. Nazýval sa Ľudovít Kristus, Kráľ Nemecka a Cisár Sveta, a založil Kresťanskú radikálnu ľudovú stranu, spolu s denníkom, skromne nazvaným Häusser. V zvláštnom napodobnení budúceho Hitlera nazval svoju stranu 'nadstraníckou', stranou ľudí činu, ktorí nepoznajú kompromis.
Chcel priťahovať extrémy: nazýval svoju stranu komunistami hákového kríža. Pritiahol podporu Národných komunistov (áno, aj takí boli), ktorým sa pozdával jeho Ermächtigungsgesetz, ktorý mal 'milióny nadbytočných, neproduktívnych a parazitujúcich úradníkov' nahnať do roboty, Pol Pot-style.
Nie je snáď treba dodávať, že politicky príliš neuspel.
--
fons et origo : dačo z tohto , ale nepoviem čo, lebo som sviňa
