Prvásvetová vojnavrátila na nemeckú scénu pojmy, ktoré sa zdali byť už nadobro zažehnané. Aj keď už krajina nezažila autentický hladomor, francúzska a anglická hospodárska blokádaspôsobili, že Nemecko a Rakúsko zasiahla epidémia chronickej podvýživy, ktorejdávali za vinu až 600 tisíc obetí. Na východných hraniciach Nemecka chaosvojny, revolúcie a občianskeho konfliktu v Rusku vyvolal poľnohospodárskukatastrofu, ktorá si do roku 1923 vyžiadala okolo 5 miliónov obetí.
S nedostatkom potravínsa kedysi Európa vyrovnávala koloniálnou expanziou, tento proces bol však vroku 1914 už ukončený - s dôležitou výnimkou, ktorú predstavovala snaha Ruskaosídliť ohromné územia na východ od Uralu. A bol to práve Východ, kam saupieral zrak nacistických ideológov a politikov v snahe zaistiť prežitie nordickej rasy.Víťazné mocnosti prvej svetovej vojny vyhlásili záležitosti nemeckého životnéhopriestoru za uzavreté, a nesporne im vyhovovalo držať Nemecko závislé od dovozupotravín. Pre Hitlera bol však tento stav receptom na rasovú smrť.
Takisto nebolanacistická glorifikácia roľníkov len spiatočníckou fantáziou a túžbou postratenej dobe - aj keď sa totiž Nemecko tej doby považuje za vyspelú,priemyselnú ekonomiku, skutočný stav bol omnoho komplikovanejší. Sčítanieľudu v roku 1933 odhalilo, že v oblasti poľnohospodárstva pracuje 29 %pracovnej sily ( 9,342 mil. ľudí ), často v podmienkach až zarážajúcejzaostalosti, a v obciach s menej než2000 obyvateľmi žije zhruba 33 % obyvateľstva ( 56,8 % ak počítame aj obce do20 000 obyvateľov ).
Poľnohospodárstvosamozrejme nebolo prioritou len pre nacistov, ale aj pre nemeckých nacionalistov,a nie je náhoda, že pozíciu ministra pre poľnohospodárstvo získal vo vládeustanovenej 1. januára 1933 Alfred Hugenberg ( predseda nacionálno-konzervatívnej Nemeckej národnej ľudovej strany - DNVP ). Ten začalprijímať protekcionistické opatrenia, ktoré mali ochrániť nemeckých roľníkovpred svetovým trhom - zriadil štátny úrad garantujúci minimálne ceny obilia,zaviedol kvóty na dovoz potravín a v júni 1933 poskytol farmárskym dlžníkom úplnúochranu pred veriteľmi.
Po škandále naSvetovom ekonomickom fóre musel Hugenberg odstúpiť, a na jeho miesto nastúpiliWalther Darré a Herbert Backe. A sú to práve oni, kto formuloval nacistickúagrárnu ideológiu a politiku, nepriateľskú voči záujmom východopruskýchJunkerov. Zatiaľ čo bol totiž Hugenberg medzi pozemkovou šľachtou populárny a hájil jej záujmy, Backe a Darré, proponenti 'agrárneho boľševizmu' plánovali masívny program pozemkovej reformy, ktorý mal zlomiť moc aristokracie na východe.
Darré videl v otázke poľnohospodárstva kľúč kprežitiu nemeckej rasy. Jeho extrémna verzia roľníckej ideológie mala svojekorene v antisemitizme a zmesi archeológie, lingvistiky a sociobiológie. VDarrého mysli bola história germánskych kmeňov históriou zakorenenýchsedliakov-farmárov, ohrozovaných vykorenenými, kočovnými živlami, z ktorýchboli najnebezpečnejší Židia.
Moderná nemeckáspoločnosť tak bola v jeho víziách ohrozovaná vykorenenosťou miest anebezpečným vyvlastňovaním a migráciou, ktorá vyčerpávala vidiek, spôsobenými 'židovským voľným obchodom' a 'židovskou mestskou kultúrou'. V klesajúcej pôrodnosti videl Darré potvrdenie svojej teórie, že rasa odtrhnutá od pôdy ( Boden ) nie je schopná prežitia.
Herbert Backe bolešte horší. Rovnako ako Adolf Hitler, aj Backe videl v nacizme prostriedok naprekonanie rozporov kapitalizmu, nahradenie 'prehnitej' vlády buržoázie adosiahnutie súladu medzi nemeckým ľudom ( Volk ) a hospodárstvom. Backe poznalekonomickú históriu natoľko dobre, že si bol jasne vedomý toho, že nie jemožné sa vrátiť do doby spred vzostupu globalizovaného trhu na začiatku 19.storočia. Rovnako ale v jeho očiach uplynulé storočie zreteľne ukázalo dôsledkyextrémneho uplatňovania 'židovskej' doktríny voľného obchodu, ktorý bol vBackeho očiach len zástierkou pre Veľkú Britániu ( prostriedok židovskéhoparlamentarizmu a liberalizmu ) a jej snahu o monopolizáciu svetového bohatstva.Poľnohospodárske krízy 20-tych a 30-tych rokov boli len poslednými z víťaznýchťažení liberalizmu.
V Backeho víziito teda nebol nacizmus, ale 'viktoriánska ideológia voľného obchodu', čo patrilana smetisko dejín. Hospodárske katastrofy 30-tych rokov boli jasným znamením,že trvať ďalej na takej archaickej doktríne by bolo nebezpečné. Budúcnosťpatrila novému systému hospodárskeho riadenia, ktorý by zabezpečil potravinovúsebestačnosť a zdravé roľnícke spoločenstvo ako základ rasovejživotaschopnosti.
--
Ako (nielen) nacisti nikdynezabudli pripomínať, základným problémom Nemecka bol nedostatok pôdy. Od konca19. storočia hlásalo reformu vlastníctva pôdy široké spektrum názorov - odnárodných liberálov ( vrátanie Maxa Webera ) až po pravicových agrárnýchradikálov. Masové presídľovanie na veľké latifundiá vo Východnom Prusku malo skonsolidovať roľnícke obyvateľstvo Nemecka, zvýšiť poľnohospodárske výnosy, prispieťk potravinovej autarkii a, čo je nemenej podstatné, vytvoriť etnický nárazníkvoči prílevu poľských imigrantov. Weimarská republika túto politiku prevzala,ale opozícia pozemkovej šľachty ( Junkerov ) mala za následok len veľmiobmedzený pokrok.
Už len jednoducháaritmetika a pohľad na štruktúru nemeckých fariem však naznačovali, žeakýkoľvek by bol výsledok týchto politík, územie Nemecka nebolo dostatočneveľké, aby sa na ňom dali dosiahnuť autarkické ciele, ktoré boli snom nemeckýchpolitikov minulej aj súčasnej generácie. Tento záver neušiel pozornostinacistických ideológov a Hitler sám v Mein Kampf priznal, že aj keď jeosídľovanie východných území Nemecka žiadúce, jedinou cestou pre prosperituNemecka je nový Drang nach Osten. A ako osvetlil vo svojej Druhej knihe,nemeckému osídľovaniu východnej Európy mala predchádzať masívna etnická 'reorganizácia'a nepresunuté obyvateľstvo malo slúžiť ako otrocká prácovná sila na nemeckých osadníckychfarmách ( Adelhöfe ). Mečom a štítom tohto hnutia mali byť SS; v Himmlerovej aDarrého vízii SS ako Sippengemeinschaft ( certifikovanej, rasovo čistej rodovejkomunity ) mala totiž táto organizácia slúžiť ako pevný 'rasový múr', pásosadníckych fariem na východných územiach Ríše, za ktorým by nemeckí roľníci uskutočňovalikolonizáciu.
--
Druhá časť článku ( čoskoro ) : Backeho a Darrého agrárna politika : prijatie zákona o dedičných farmách ( Erbhofgesetz ) a vytvorenie RNS ( Reichsnährstand ), krokov, ktoré znamenali koniec voľného trhu v poľnohospodárstve a príbuzných odvetviach v Nemecku
