Zbohom!

Lapám po dychu a spomínam keď sme spolu chodievali na zmrzlinu na Sklený most a kŕmili sme labute. Dal si mi veľa rád tie si nechávam, viem že teraz už sa musím spoliehať sám na seba. Teraz keď som dospelý si tvorím svoj vlastný život. Nádej existuje, je tu stále a jedine ty sám ju môžeš využiť. Odhoď tú bariéru ktorá je medzi nami, zbav sa jej. V opojení Tej drogy si iný človek, vtedy ťa nenávidím. “Všetko bude dobré, musím nájsť svoje Ja“ zapamätám si to a budem ti veriť.Máš u mňa poslednú šancu,nepremárni ju,bud silný.Sám neviem, na čom teraz som. Rozdelená rodina, zmätok v sebe a svojich blízkych. Príroda buď mi naďalej liekom a dovoľ mi v tebe uschovávať svoje ťažkosti. Nepotrebujem peniaze, krásnu priateľku a super nadupanú káru, chcem mať rodinu ktorá bude žiť v harmónii, to je jediné po čom túžim. Chcem si prežívať obyčajné lacné problémy a mať pri sebe spokojných rodičov. Pretože domov nie je to kde žijem, ale je to miesto, kde som pochopený.