Sedím v prázdnej izbe a snažím sa zabudnúť na minulosť.Mlčím,fajčím,popíjam.Príčina?Opäť ma navštívila.“Vitaj moja milá“,prišla si ma opäť pozrieť? Zase ma potrápiť? Spraviť zo mňa zase len idiota? Prečo ma nenecháš na pokoj, už ťa mám po krk. Padám do toho a snažím sa nájsť záchranné lano. Cítim sa tak bezmocný a unavený. Počasie vonku zodpovedá mojej nálade. Prší ako vo mne tak, ako prší vonku.
21. storočie. Technická vyspelosť sa dostáva do neuveriteľnej fázy .Internet ovláda ľudí a pre každý cent je človek ochotný spraviť čokoľvek aj predať svoju dušu.V tejto dobe žil ON. Výzorovo tak obyčajný chlapec až príliš jednoduchý, vyznávač čierneho oblečenia a alternatívneho rocku.Melancholik,čudák,občasný alkoholik a fajčiar ale aj tak vyznávač zdravotného štýlu.Samota? -jeho najlepší priateľ.Depresie? každodenné. Nepozorovane sa v ňom vyvíjala táto duševná choroba. Porucha osobnosti,v tejto dobe tak „moderná“ duševná choroba, v ňom nenápadne kvitla. Mnoho otázok málo odpovedí,stres,úzkosť,neustála únava, nechuť k životu toto všetko HO sprevádzalo. Ak si myslíte že píšem o sebe, je to tak. Toto všetko som prežíval celý rok
