Po 26 rokoch vládnutia červenomodrých, ktoré je podopreté reálnym životom a faktami, by sme sa mali aj my, občania podobne ako husiti zjednotiť a - Hŕŕ na nich ! – na tých, ktorí vytvorili zo Slovenska krajinu, v ktorej sa okrem hŕstky vyvoleným pomaly neoplatí žiť. Volíme si stále dookola tie isté politické strany a tých istých politikov, ktorí okrem toho, že zo seba urobili nepredstaviteľných boháčov, neurobili pre krajinu a jej obyvateľov dokopy nič. Mnohí budú určite oponovať, že to nie je pravda, ale pozrime sa napríklad na 3 milióny exekúcii, ktoré nivočia život státisícom občanom a ako sa štát nato blahosklonne prizerá, keď z dlžnej čiastky 100 EUR sa od občana v konečnom štádiu vymáha čiastka aj 1000 – 2000 EUR, ktorá z chudobného urobí ešte chudobnejšieho a nie raz ho štát pripraví aj o strechu nad hlavou. Na druhej strane sa štát správa zhovievavo k tým, ktorí cynickým a bezcitným spôsobom rozkrádajú v zdravotníctve peniaze z našich odvodov. Ako komédia preto vyzerá kontrola na ministerstve zdravotníctva samotným premiérom, preto je namieste otázka, kde bol s tou kontrolou posledných 10 rokov, keď sa v zdravotníctve bačovalo neuveriteľným spôsobom. Ako premiér mal o týchto praktikách samozrejme vedomosť a ak vláda pod jeho vedením týmto cynickým kšeftom nezabránila, je to asi preto, že títo lupiči mali politické krytie. Ak doteraz niektoré štatistiky uvádzali, že na Slovensku vinou nedostatočnej zdravotnej starostlivosti zomrelo 3000 ľudí, tak Brusel vypočítal, že tých predčasných úmrtí bolo až 11 000. Nevedno, či v tomto čísle sú zahrnutí aj tí občania, ktorí odišli z tohto sveta predčasne, len preto, že sú chudobní, nemajú na úplatky, či na drahé lieky a boli nechaní napospas svojmu osudu. Nám ale netreba vyratúvať koľko z nás zbytočne zomrelo, chceme sa dozvedieť, kto je zodpovedný za tento stav a akú zodpovednosť ponesie za to bezcitné rabovanie na našich životoch, alebo potom - Hŕŕ na nich!- Sme asi len na začiatku papierov z Panamy a kto vie, aké prekvapenie nám v budúcnosti odhalia, lebo správa, že bývalý minister spravodlivosti má čo – to s takými papierikmi spoločné, nám dáva tušiť, čo to za ľudia viedli našu krajinu a ako im záležalo na občanoch, keď ešte aj minister, ktorý má v názve spravodlivosť, mal v paži našu spravodlivosť a staral sa o nejakých Panamčanov. Tento spravodlivý minister sa po prevalení papierov z Panamy tvári tak, ako keby o Paname nikdy nepočul a snaží sa nám nahovoriť, že je muzikant a Terazky je majorom. Kšefty, ktorými nás obšťastňujú naši mocní neutíchajú ani po voľbách a tú pomyslenú gumu naťahujú, mysliac si, že nikdy nepraskne.
Ale čo, ak sa raz rozhodneme – Hŕŕ na nich!?-
