Tvárila sa pri tom, ako tá najsvätejšia z trojice, ktorá môže byť vzorom pre pravdovravnosť a morálku. Vôbec jej nevadilo, že na pleci nosí kabelku, v ktorej bola ukrytá spravodlivosť. To, čo sa potom objavilo ďalej nás presvedčilo o tom, ako nám naučeným spôsobom ukazovala pani Monika i ďalší dlhý nos. Nevieme, či sa medzi tým pani Jankovská nestala členkou Hlasu, alebo sa len ňou Pelle inšpiroval, keď na svoju obhajobu o údajnom vypýtaní si 150 000 EUR za pokladne a použil skoro presný vzorec svojej obhajoby, keď hovoril, že nikdy nezobral, nestretol, nevidel nikoho, kto by mu niekedy nejaké peniaze bol dal. On doteraz žil len z plodov svojej výnimočnej práce pre Slovensko, namiesto ranného počúvania spevu vtákov, prikladal ucho k zemi, aby zachytil každý hlas od občanov a vyhovel im. Aké dojemné však? My ale vieme, že v systéme, ktorý tu aj jeho zásluhou panoval si mocní mohli dovoliť všetko, o čom sa bežným ľuďom ani nesnívalo. Až z ďalekého Brezna sme sa dozvedeli, že tento skromný človek sa rád vyváža v helikoptére, aby skontroloval tempo na stavbách v Nízkych Tatrách. Alebo je to len výmysel kajúcnikov z Brezna? Tajnú správu SIS, okolo ktorej bolo toľko humbugu, by detektív Babočka ľahko označil za dielo tých, ktorí sú ešte na slobode, aby mohli zmiesť vyšetrovanie a spochybniť svedkov, ktorí proti ním svedčia. V hlasnom smere je stále ešte dosť adeptov na to, aby v praxi uplatňovali to, čo im je vlastné. Budovali sme tento sociálny štát až do vlastnej nemoty až tak, že sa na nič nepamätáme, nič sme nezobrali, nikde sme neboli, nič sme neukradli.
Nás možno oklamú, ale detektíva Babočku asi nie!
