Charakterní majú svoju dopravu a ešte niečo k tomu, národní lúpežníci majú svoj lup v armáde, školstve a poľnohospodárstve. Tieto lúpežnícke skupiny lúpia bez hanby, každá vo svojom teritóriu, navzájom si nič nevyčítajú, jeden od druhého nevyžadujú zodpovednosť a aj očividné robenie proti ľuďom považujú za vytĺkanie politického kapitálu, ak im niečo opozícia vyčíta. V tomto lúpení Slovenska sú jednotní viac ako legendárne Svätoplukove prúty a keby tento kráľ Slovákov skočil z koňa na bratislavskom hrade, nestačil by sa čudovať akému národu je kráľom. Národu, ktorý je viac ponižovaný, ako za jeho panovania a za niekoľko sto rokov sa nič dokopy nezmenilo, lebo aj v súčasnosti pociťujeme v spoločnosti veľkú nespravodlivosť a Slovensko nie je vôbec kráľovstvo práva. Harakterný B. Bugár pyšne vyhlasuje, že jeho kšeftársky zlepenec nebude nikdy hlasovať s opozíciou, aj keby z neba naším farmárom padali celkom nové traktory, alebo nám občanom pečené holuby. Až tak si tento lúpežnícky triumvirát ctí svoje hodnoty. Keby to nebola pravda, tak Slovensko po toľkých rokoch hospodárskeho rastu malo by pre svojich občanov nie mnohokrát smiešne sociálne balíčky, nemuselo by ročne zomierať tisíce ľudí len preto, že náš zdravotný systém je systematicky vyciciavaný sociálnymi lúpežníkmi, alebo detské prídavky by sa nemuseli zvyšovať o ponižujúcich 16 centov, alebo naši dôchodcovia nemuseli pre svoje dôchodky živoriť a predčasne zomierať.
Slovensko potrebuje v súčasnosti Svätoplukove prúty viac, ako lúpežníci, ktorí nám vládnu preto, aby nás história neodsudzovala za to, akí sme boli zhrbení!!
