ktorý naviac držal v ruke letáčik. Nebol síce červenej farby, ale útočiaca skupinka sa v jednej sekunde premenila na zúriacich býkov, ktorých akokeby rozhneval pohľad na červenú farbu. Olé! Olé! Olé! Si mohli zakričať diváci, ktorí mali možnosť vidieť rozzúreného býka, tentoraz oblečeného do kože pána Blanára, ako nebojácne útočí na letáčik a chce ho nabrať na pomyselne rohy a roztrhať ho na franforce spolu s Matovičom, Olé! Kričia rozvášnení diváci, keď sa k nemu pridáva zatiaľ neznámy býk, ktorý sa vyrútil na dráždiaci objekt, ako namydlený blesk. Čo mohlo rozzúriť do nepríčetnosti našich vládnych gladiátorov? Veď aj na tlačovke zdôrazňovali, že oni len pili kolu a všetko svoje snaženie smerovali k záchrane Slovenska a za všetko zlé môže len pravicová vláda Dzurindu a Radičovej. Čo im vadilo, keď sú takí čistí? Letáčik, či nebodaj to, čo bolo na ňom napísané? Kto za pravdu horí?
Čo si to dovolil pán Matovič napísať, že ich to až tak rozzúrilo? Gorila, čo nám ešte vyvedieš?
