či pacient, alebo celý zdravotný systém.
Pána poslanca Rašiho pre jeho množstvo funkcií, môžeme smelo porovnávať so supermanom, sa na tlačovke okrem iných vecí vyjadril povýšenecký aj k demonštrantom v Košiciach, kde ho nezaujímalo, prečo občania protestovali, ale zaoberal sa ich počítaním a osobou pána Hlinu. To, že ho počítanie demonštrantov veľmi zaujalo, svedčí aj fakt, že prepočul, že sa tam spomínalo v súvislosti s čudnými praktikami v našom zdravotníctve aj jeho meno. Ak je pán Raši rovný chlap a cíti, že v našom zdravotníctve je všetko v poriadku, že mená Čislák, Pažinková, Senčák, Paška sú neprávom označovaní ako ľudia, ktorí majú na svedomí čudné praktiky, že cynický nezarábajú na chorých občanov, tak sa mal pred týchto demonštrantov postaviť na tribúnu, tak ako by to urobil každý rovný chlap, ktorého neprávom obviňujú a nie tárať z televízneho štúdia a ak pán Raši hovorí o zlodejoch, mal by sa zachovať, už nie len ako rovný chlap, ale ako občan, ktorý si cti naše zákony a takých zlodejov označiť a vydať ich do rúk spravodlivosti. Lebo ak systém, ktorý reprezentuje aj pán Raši dokáže dať do basy chudáka, ktorý vezme z lesa suchý konár a označí ho za zlodeja, prečo sa potom nechytajú a nezatvárajú do basy aj zlodeji, o ktorých hovorí pán Raši, ktorí nehanebne okrádajú chorých pacientov! V súvislosti s okázalým otváraním milimetrových úsekov diaľnic a najmú tým, že podľa vyhlásenia R. Fica, že diaľnica BA-KE bude dokončená v roku 2010, by sa taká istá pozornosť so strany otváračov diaľnic, mala dostávať aj oveľa smutnejším a tragickejším udalostiam. Lebo nie len v našich nemocniciach, zbytočne vinou nedostatočnej starostlivosti zomierajú stovky ľudí, ale aj na našich cestách vinou, že nie sú dokončené diaľnice zbytočne vyhasínajú ľudské životy. Kedy sa tí, ktorí sú zodpovední za zbytočné zomieranie v našich nemocniciach, alebo na cestách, kde nie sú diaľnice, zúčastnia na pohreboch a pozrú sa pozostalým do očí? Sme ešte len na začiatku predvolebnej kampane a už sa vylievajú vedra špiny, ale nikoho veľmi nezaujíma, že aký je ozajstný život bežných ľudí, ako sa musia mnoho raz stretávať s neuveriteľnou byrokraciou, o ktorej by mohlo rozprávať tisíce ľudí, ktorí sa s láskou starajú o svoje postihnuté deti, či príbuzných. Sú to príbehy, ktoré hovoria o bezcharakternosti našich zákonov, ktoré museli prijať len bezcharakterní ľudia, ktorí sa o to obrovské ľudské nešťastie vôbec nezaujímajú, pre týchto kšeftárov je to len druhoradá záležitosť.
Propaganda prieskumníkov z agentúr naberá tiež na obrátkach, ktorí verejnosť masírujú mnoho raz s nezmyselnými, ba až stupídnymi otázkami a už vôbec ich okrem propagandy netrápi najmä otázka, kto je najviac zodpovedný za rabovanie na chorých ľuďoch, kto je najviac zodpovedný za to, že na našich súdoch nie je spravodlivosť, ale spravodlivosť sa dá kúpiť, kto sa najviac zaslúžil o nárast chudoby na Slovensku, či kto dal právo mocným, byť beztrestnými zlodejmi?
