pri ktorom nemalo ostať ani jedno oko suché. Keby sme nepoznali minulosť a v nej činy týchto dvoch pánov, tak by sme sa možno pridali aj k ich plaču. P. Pellegrini a R Fico uníssono hovoria o skončení vládnej krízy a o nových ministroch, ako o veľkej hanbe, ktorá tým vznikne Slovensku. Zabúdajú pri tom svojom plači, že oni hanbu šírili už vtedy, keď si jeden z nich zobral svoju frajerku, ktorú hrdo nazval hlavnou štátnou radkyňou, na vládnu návštevu Nemecka a vodil ju so sebou kade tade, dokonca svojimi radami pomáhala zvládať aj žatvu. P. Pellegrini sa počas svojho premierovania zaliečal ochrancom zvierat a neváhal svoj kladný postoj prezentovať aj k operencom a za jedným takým štebotavým vtáčikom, brhlíkom neváhal vycestovať vládnym špeciálom do Drážďan, aby tam spolu s ním šíril dobre meno Slovenska. Nikto zatiaľ nevie, či aj v silvestrovskej noci si stihol vyčistiť zuby svojimi legendárnymi páratkami. Ich nenávisť k I. Matovičovi nepozná hraníc, vyčítajú kde, komu jeho nomináciu na ministra financií, lebo podľa nich je najlepší minister financií v histórii Slovenska istý Michel z Azúrového pobrežia Francúzka. Oni najlepšie vidia, aké kádre chýbajú tejto vláde, potmehúdsky sa cez plač usmievajú a možno až vysmievajú súčasným vládnym amatérom, ktorí nemajú v štruktúrach vlády najmä marketingového radcu, ktorý by svojou šikovnosťou vedel zakryť ich zlodejstvá podobne, ako to kedysi pre nich robil radca najpovolanejší a marketingový mág, akého mali v osobe bývalého generálneho prokurátora, ktorý si vedel poradiť aj vtedy, keď J. Slota oholil R. Fica o polovicu z predaja emisií.
Ale ktovie, či tento kvílivý plač Hlasného Smeru nie je aj preto, že aj od nich sa bude vyžadovať účet za nie len vzájomné holenie, ale najmä za to, akou veľkou britvou sa spoločne zúčastňovali na holení celého slovenského národa.
