Mojich tisíc klikov mi dovoľuje hneď na začiatku povedať, že Vám nepíšem zo strachu. Dovoľte mi preto Vás v úvode môjho krátkeho listu čo najsrdečnejšie pozdraviť a poďakovať za milióny, ktoré ste posielali Slovensku. Iste ma poznáte, ako čestného človeka, ktorý aj vašou zásluhou nemal nikdy hlboko do vrecka a vedel sa s vami podeliť. Je len samozrejme, že som sa Vás nesnažil oholiť tak, ako mňa niektorí oholili doma. Prežili sme spolu nezabudnuteľne chvíle nie len vtedy, keď sme počas vašej návštevy vyľudnili Bratislavu, ale najmä vtedy, keď sme sa dokázali bratsky podeliť o percentá, ktoré nám právom patrili. Poďakovanie do Bruselu smeruje aj od mojich spolustraníkov, ktorí si na Slovensku splnili svoj americký sen. Drahí európski priatelia, stalo sa však niečo, čo sme ani v najhoršom sne nepredpokladali. Darmo som miništroval, birmoval, chodil do kostola a budoval blahobytný sociálny štát, vozil som babky zadarmo vo vláčikoch i na MDŽ, tak tomu Najvyššiemu sa to asi málilo. Poslal na Slovensko Lucifera odetého do kože Matoviča a ten začal kaziť všetky naše vznešené plány. Zatvoril do ťažkého žalára kopu mojich čestných ľudí, ktorí mi veľmi ochotne pomáhali. Mnohí ma doma ohovárajú, že pijem, ale povedzte pravdu, videl ma niekto sa potácať niekedy na verejnosti tak, ako videli milióny potrundženého šéfa Junckera? Reči o mojich frajerkách prosím považujte za obyčajné taľafatky závistlivých jedincov.
Na záver môjho krátkeho listu by som Vás chcel v mene svojom i svojich dvoch strán poprosiť, aby ste mňa i mojich straníkov zbavili nevítaného návštevníka Lucifera, aby sme ho spoločne mohli vyhlásiť za personu non grata nie len na Slovensku, ale i na celom svete.
S úctou Váš oddaný R. Fico.
