Nezaváhal som a dal jej menší obnos peňazí. Slušne sa poďakovala a stratila sa v dave kupujúcich. Neskôr som si uvedomil, že som jej mohol dať viac a tak som ju začal hľadať a pošťastilo sa mi ju objaviť, ako sedí na lavičke v centre s malým chlapcom a jedia diétnu salámu so šalátom a rožkami. Spoznala ma a vyrozprávala mi svoj smutný príbeh, ako sa jej ťažko žije s vnukom v neustálom nedostatku a aby nepomreli od hladu, tak sa obracajú na pomoc k cudzím ľuďom. Dal som jej preto väčší obnos peňazí s pocitom hanby, že v akom štáte žijeme, keď si ľudia musia doslova žobrať o jedlo. Odišiel som a v duchu som si kládol otázku, že prečo? Chcelo sa mi veriť, že takýto pocit hanby budeme všetci zažívať čoraz menej a Slovensko sa vydá na takú cestu, ktorá zabezpečí ľuďom dôstojný život. Žiaľ, Slovensko sa najmä našou chybou, keď sme sa dali oklamať tými, ktorý nám sľubovali hory-doly, v skutočnosti z nás urobili ešte chudobnejšími akí sme boli, veľa z nás vyhnali z vlasti a samých seba povýšili za nadľudí, ktorí sa míľovými krokmi vzdialili od skutočných problémov občanov. Kedy sa to zmení? Veľmi želám Slovensku takých vladárov, ktorí svoju schopnosť využijú na to, aby sme mali otvorené srdcia po celý rok, aby sme boli pokorní nie len pred sebou, ale aj voči blízkym. Želám krásne Vianoce aj tu mnohým, ktorí sa v hojnom počte začali zaujímať viac o svoje pudingy, ako o život okolo nás. Ale čo už s vami?
Požehnané sviatky Vianoc želám všetkým, pokoj ľuďom dobrej vôle a do Nového roku všetkým pokoj prežitý v plnom zdraví!
