Sudcovia, ktorí boli roky súčasťou systému sa až teraz zbadali, ako to v skutočnosti funguje, keď sú sami vystavení spravodlivosti, musíme im pripomenúť, že je tá istá, akú oni sami nastolili. Spravodlivosť v skutočnosti vinou najmä tých, ktorí teraz hladujú, alebo sa chystajú hladovať, fungovala podľa toho, koľko bankoviek putovalo do ich bezodných kešení. Skúsenosť občanov so súdmi a nie len v Bratislave, či Žiline je taká, že moc peňazí bola a je ďaleko pred spravodlivosťou, zákony boli prijaté v súlade s politickou mocou také, aby sa v nich občan nevyznal, jeden zákon druhému nie raz odporoval a sudcovia použili zvyčajne ten, ktorý sa hodil do želaného a zaplateného rozsudku. Sudcami sa stavali nie raz rodinní príslušníci, ktorých úlohou bolo naďalej bdieť nad nedotknuteľnosťou sudcov a tí mohli pokračovať vo výnosnom biznise. Zadarmo ani kura nehrabe, stalo sa nepísaným krédom pre drvivú väčšinu sudcov a tí, ktorí takto hrabali si nahrabali toho dosť bez toho, aby si niekto dovolil poukázať na ich obrovské majetky, lebo tí ktorí by to mohli urobiť, nevedeli či raz nebudú od sudcov potrebovať revanš. Preto v niektorých chvíľach si mnohí občania myslia, že Slovensku už niet pomoci, snáď len vtedy, keby sa na súdoch zriadili hladomorne. Tak by nemusela ani bývala štátna tajomníčka spravodlivosti a sudkyňa Jankovská vystrájať s hladovaním.
Možno by na tie hladomorne nebolo treba ani cent zo štátneho rozpočtu, občania by ich určite postavili sami v akcii „ZET" a Markíza by mohla v niektorých prípadoch vysielať priame prenosy z váženia niektorých sudcov, tak ako to robí v Extrémnych premenách.
Ktovie, či sa raz premení aj spravodlivosť na Slovensku!
