"Bonžu', madam, avevu de timbré post?" oslovil som dámu v predajničke suvenírov vo francúzskom Carnacu, držiac v ruke zopár krásnych pohľadníc. "Malerezmon'," odvetila dáma a milo sa usmiala. "O, merci boku," poďakoval som sa a aj bez poštových známok som pomaly začínal byť na seba trošku hrdý. Veď som sa dorozumel po francúzsky ;-) ! V duchu som velebil učiteľku francúzštiny na gymnáziu a samozrejme otca, ktorý sa mi často po francúzsky prihováral, a hlavne sa po francúzsky spytoval ako bolo v škole na francúzštine. V duchu som nadával na seba, že som na tú gymnaziálnu francúzštinu, na toho "monsieura Duponta et sa famille" tak takmer zvysoka kašľal. Ale kto mal vedieť, že prejdú roky a "samozrejme" vycestovať niekam na dovolenku do Francúzska bude asi tak jednoduché, ako ísť dajme tomu vlakom z Mikuláša do Bratislavy len tak - do kina a na nákup topánok?
Už takmer tridsať rokov Slováci a Slovenky cestujú kade-tade po svete; niekto len na dovolenky, niekto na dlhšie spoznávacie pobyty, za pamätihodnosťami, zaujímavosťami, za kultúrou, za športom, za slnkom alebo za extikou, na lyže na ľadovce, za kadečím a s kadejakými cieľmi. Zaujímalo by ma, ako sa našinci v tej rôznej cudzine dohovoria - hlavne keď sú odkázaní len sami na seba. Isteže - iné je to v prípade mladých ľudí, dajme tomu našich dvadsiatnikov, ktorí už prešli ponovembrovým školským systémom a vedia plynule ak nie jeden, tak aj viac svetových jazykov. Mňa skôr zaujíma generácia "tých starších," - ktorí sa v školách povinne drvili ruštinu a "západné jazyky" boli takmer len ako doplnok. A ak sa aj učili napríklad angličtinu alebo francúzštinu, tak sa učili neskutočné reálie: napríklad porozprávať "monsieurovi Dupontovi" o vyspelom socialistickom poľnohospodárstve. Samozrejme - ak sa človek po škole ďalej v cudzom jazyku nedoučoval, nedovzdelával a nezdokonaľoval, rýchlo mu všetko vyšumelo z hlavy. Ale aké boli za socializmu možnosti "živo udržiavať" napríklad angličtinu alebo tú francúzštinu - hlavne v potrebnej konverzácii? Skoro žiadne.
Priznám sa, že moja angličtina je len taká akoby ledabolá - volám ju "pinkfloydovsko-beatlesácka" (lebo čerpám z názvov albumov, skladieb a z textov tých skupín) - a po francúzsky viem hlavne tie všeobecné základy. Lenže v takom Francúzsku sa v podstate inak ako po francúzsky nedohovoríte, podobne ako v Anglicku alebo v USA sa dohovoríte asi výhradne len po anglicky, v Nemecku po nemecky atď. Ako si má teda človek, neznalý francúzštiny, angličtiny, nemčiny, španielčiny, taliančiny atď. pomôcť v cudzej krajine?
Oddávna, ešte z čias, keď som okrem do Maďarska nesmel nikde vycestovať (o žiadnom Západe nemohlo byť ani sna - a aj do toho Sovietskeho zväzu ste sa dostali len organizovane a cez oficiálne cestovné kancelárie, napríklad Čedok) som používal jeden "trik," ktorý mi ostal dodnes: Keď idem za hranice, do cudziny, snažím sa naučiť aspoň niekoľko slov a zaužívaných slovných spojení a fráz v tom - ktorom jazyku. Napríklad po francúzsky, keď idem do Francúzska. Predovšetkým sa naučím pozdraviť sa, odzdraviť, poďakovať sa, aspoň základné číslovky, samozrejme predstaviť sa a povedať odkiaľ som, kým som a čo robím. Naučím sa aj spýtať sa na niečo - kde to je, ako sa tam dostanem a pod. Naučím sa aspoň ako-tak si objednať jedlo v reštaurácii alebo dohodnúť sa v obchode. Keď sme pri reštauráciách a pri jedle - dobré je vedieť sa zorientovať v názvoch pokrmov a hlavne v tom, "čo to je." Aby si človek nemyslel, že predjedlo za dvanásť eur je hlavný chod a aby sa nielen najedol, ale aby sa aj nedostal do rozpakov keď zahlási, že "ďakujem, to je všetko." S názvami jedál je to často ošemetné, pretože samotné názvy človeku nič nepovedia, ak nevie o čo ide a čo vlastne dostane na tanieri. Je to asi ako aj na Slovensku: Angličan pride do "slovenskej izby" a tam sa z jedálneho lístka dočíta, že: "Bačove gule / Shepherd balls" ;-) Čo taký distingvovaný Angličan, alebo ešte lepšie upätá Angličanka, spraví? Zdvihne obočie, viktoriánsky sa zapýri, začuduje sa a možno sa napokon rozosmeje, keď má na tanieri "slizké bolševické noky s mäsovou plnkou na dusenej kapuste," podávané s drevenou lyžicou v drevenej opaľovanej a obchytanej polomiske. Takže - pred návštevou cudziny je veľmi dobré naštudovať si tamojšie kulinárske špeciality a to čo obsahujú, čo napokon dostaneme na tanier.
V takom Francúzsku sa jedia syry - d' fromáž (to si treba zapamätať, aby ste si náhodou nepýtali "formáž, forsáž alebo frotáž"). V cudzine a v miernej tréme sa človek ľahko popletie - ako ja, keď som na otázku Miška "čo robím" odpovedal "ž' fe zyn afiš." pričom som si poplietol "affiche" (plagát) a "article" (článok). Domáci Michael len začudovane pokrútil hlavou. Našťastie - na milých chybách sa človek poučí. Myslím si, že náš bežný turista sa v cudzine zas len stretne s obyčajnými "domorodcami," ktorí iný ako svoj rodný jazyk neovládajú. Aj preto je dobré aspoň čo-to v tom ich rodnom jazyku vedieť pekne povedať. Francúzi si nepotrpia silou - mocou na tom, aby ste vedeli po francúzsky, ale ak už tých pár slov a viet viete, je to fajn. Vy ste náhle na seba hrdí, že vám rozumejú, oni sa cítia dobre a do určitej miery aj poctení - takže psychologický efekt funguje, nevraviac o tom, že inteligentný človek sa tých pár slov, fráz a viet ľahko naučí a nepozerá sa potom na všetko vôkol ako teliatko na nové vrátka, pretože mu nikto nerozumie. Veď - nalejme si čistého "bordó" - ani u nás všetok obyčajný, pospolitý ľud neovláda svetové jazyky a tiež nevie kedy a kde ho kto osloví; lámanou slovenčinou s normandským prízvukom.
