• V predchádzajúcej časti * tohto malého seriálu som si zaspomínal na moje detské divácke začiatky v kinách, spojené s projekciami filmov, na ktoré určite nezabudnem. Dnes sa z tvrdých, drevených, vŕzgajúcich lavíc v kine presuniem dopredu - pred strieborné plátno a pred neraz do posledného miesta divákmi nabitú kinosálu. Spomeniem si na časy, keď som ako lektor miestneho filmového klubu lektorskými úvodmi uvádzal filmové predstavenia - a to nielen tie, ktoré sme premietali v rámci projekcií filmového klubu. •
• Mojou povinnosťou, ako lektora liptovskomikulášskeho filmového klubu (jeho predstavenia sa premietali v dnes už dávno neexistujúcom kine Tatra), bolo pripraviť si lektorský úvod k filmu a prezentovať ho divákom. V časoch, keď neexistoval internet, niekedy to nebolo ľahké. Podklady pre odborné lektorské úvody som najčastejšie čerpal z tematických interných materiálov, brožúr, bulletinov, ktoré vydával hlavne Slovenský filmový ústav. Okrem nich som pri príprave používal verejne dostupné periodiká s témou filmu, kinematografie, ale aj knihy, encyklopédie - neraz z mojej domácej knižnice. Lektorský úvod nebol o tom, že vopred divákom prerozprávam dej filmu. To nie. V úvodoch, ktoré trvali päť, najviac desať minút, som sa sústredil hlavne na istý umeleckký a estetický rozbor filmu v kontexte tvorby jeho režiséra, na koncept filmu v porovnaní s dobovou alebo tematickou kinematografiou a v stručnosti aj na celkové dielo režiséra filmu, prípadne i na iných jeho tvorcov (kamera, hudba, kostýmy a podobne) a na predstaviteľov či predstaviteľky hlavných postáv. Dnes to znie neuveriteľne, ale v tých dávnych časoch, keď neexistovali vďaka internetu a webstránkam každodenné doslova až pretlaky informácií o filmoch, ich tvorcoch či hercoch, herečkách, divácka verejnosť prahla po tom, čo sa okrem kina vlastne nemala kde inde dozvedieť. •
• Dramaturgiu našich filmových klubov netvorili filmy, ktoré sa dostávali do bežnej distribúcie. Vo filmových kluboch sa často premietali aj zakázané, trezorové filmy, filmy pre menšinového, takzvaného náročného diváka ** a aj tematické kolekcie filmov, zostavené dajme tomu z diel národných kinematografií alebo z diel určitého režiséra či režisérky. Vďaka filmovému klubu som napokon videl veľa napríklad japonských, amerických, ale aj sovietskych filmov, samozrejme i československých - ktoré vtedy akosi nemali šancu dostať sa do bežnej kinodistribúcie, pretože u nás boli na indexe. Okrem toho sme premietali ucelené cykly filmov rôznych režisérov, okrem iných Poliakov Andrzeja Wajdu, Romana Polańského (jeho režijný debut, film Nôž vo vode, dodnes považujem za jedno z najlepších diel kinematografie a osobne sa mi nesmierne páči napríklad aj pre vynikajúcu kameru (Jerzy Lipman) a kompozíciu obrazov aj pre skvelú hudbu (Krzysztof Komeda)), ďalej Krzysztofa Kieślowského, Krzysztofa Zanussiho, Švéda Ingmara Bergmana, Federica Felliniho, Vittoria De Sica, Michelangela Antonioniho a Piera Paola Pasoliniho z Talianska, Francúzov Françoisa Truffauta a Jeana-Luc Godarda, Miklósa Jancsóa z Maďarska, Rusa Andreja Arsenieviča Tarkovského, Španiela Luisa Buñuela, Akira Kurosawu z Japonska, aj Američana Stanleyho Kubricka a Alfreda Hitchcocka a mnohých iných stálic svetovej kinematografie. Predstavenia nielen v našom filmovom klube boli mi jednoznačne najlepšou, praktickou filmovou školou, v ktorej som získal veľké množstvo poznatkov o domácej i svetovej kinematografii a aj istý zmysel, cit pre film ako umelecký celok a napokon i záľubu v umení ako takom, lebo film je i symbiózou umení. •
• Ako lektori nášho fimového klubu, spolu s Elenou Chovanovou, sme bývali zo strany zriaďovateľa kina a filmového klubu pravidelnejšie poverovaí aj 'zvláštnymi úlohami.' Vy starší si určite spomeniete na rôzne tematické mesiace a týždne, ktoré boli obsahovo, ideologicky a kultúrne zamerané. Napríklad na povestný Mesiac československo-sovietskeho priateľstva, ktorý sa viazal na výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, na novembrový Festival sovietskych filmov, na Filmový festival pracujúcich, na májový Týždeň sovietskych filmov, na Festival českých a slovenských filmov a na mnohé iné, podobné filmové prehliadky, v rámci ktorých sa premietali filmy hlavne v predpremiérach, alebo také, ktoré sa neskôr nedostali do bežnej kinodistribúcie, ale len do filmových klubov. Tieto prehliadky v našom kine trvali zvyčajne sedem až desať dní. V ich programe nebývali len sovietske či československé filmy, ale aj filmy americké, francúzske, anglické, nemecké... Vo väčšine prípadov išlo o filmy umelecky hodnotné, dejovo a obsahovo zaujímavé, filmársky majstrovsky spracované. V rámci týchto prehliadok mohli diváci vidieť napríklad filmy sovietskych režisérov Tarkovského, Nikitu Sergejeviča Michalkova, Vasilija Makaroviča Šukšina, Sergeja Michajloviča Ejzenštejna - často diela, ktoré sa navždy zapísali do histórie svetovej kinematografie ako výnimočné, aj priekopnícke. Z amerických filmov spomeniem aspoň oscarovú rodinnú drámu Kramerová verzus Kramer z roku 1979 režiséra Roberta Bentona s Dustinom Hoffmanom a Meryl Streepovou, oscarovú drámu Silkwoodová z roku 1983 režiséra Mike Nicholsa v hlavnej úlohe opäť so Streepovou a s Kurtom Russellom a ďalšiu oscarovú romantickú drámu so Streepovou: Sofiina voľba z roku 1982 od režiséra Alana Jay Pakulu. Divácky veľmi úspešný bol i koprodukčný francúzsko - anglicko - západonemecký film Smrť v priamom prenose z roku 1980 režiséra Bertranda Taverniera v hlavnej úlohe s Romy Schneiderovou, a tiež taliansko - francúzsky film Posledné tango v Paríži z roku 1972 režiséra Bernarda Bertolucciho v hlavnej úlohe s Marlonom Brandom a Mariou Schneiderovou. Na záver spomeniem vynikajúcu protivojnovú taliansko - francúzsko - sovietsku drámu Slnečnice z roku 1970 v réžii Vittoria De Sica v hlavných úlohách so Sophiou Lorenovou a Marcellom Mastroiannim. Našou úlohou, ako lektorov filmového klubu, bolo pripraviť si a divákom predniesť lektorské úvody ku každému predstaveniu každého filmu. Nebolo to ľahké, pretože sme museli každý večr zaujať stovky divákov vo zvyčajne plnej kinosále. Väčšina z nich na lektorské úvody nebola pripravená, pretože neboli členmi filmoých klubov a nenavštevovali klubové projekcie. Ale to bol ten najmenší problém - naše lektorské úvody boli vždy divácky docenené a odmenené potleskom. Horšie to bolo s tým, aby sme do našich predslovov k západným filmom vždy citlivo 'prepašovali' nevyhnutnú skrytú 'ideologickú dvojtvárnosť' - tá na jednej strane musela obsahovať kritiku západného režimu - a na druhej strane bol lektorský úvod vhodným priestorom pre poukázanie nespochybniteľných kvalít a umeleckých hodnôt západnej kinematografie. Nebola to ľahká úloha, pretože medzi divákmi vždy bolo dosť komunistických ideologických prisluhovačov či priamo konfidentov štátnej bezpečnosti. A tak sme v úvodoch 'svěrákovsky nastavovali zrkadlá kapitalistickému úpadku' a súčasne sme upozorňovali na to hodnotné vo filmoch z pohľadu svetovej aj našej kinematografie, pričom sme neraz viac či menej otvorene upozornili dajme tomu na filmových tvorcov zo socialistického tábora, ktorí emigrovali na Západ - z našich napríklad na režisérov Miloša Formana a Ivana Passera a na ich spolupracovníkov, napríklad na kameramana Miroslava Ondříčka, ale aj na tvorbu domácich filmárov, ktorí mali zákaz nakrúcať a ich filmy boli na indexe - zakázané. Boli to také socialistické hry mačiek s myšami. Niekedy to bolo aj celkom komické. Raz ma oslovil akýsi súdruh, po predstavení filmu Kramerová verzus Kramer, že nech mu niečo vysvetlím. Zdôveril sa mi, že vo filme videl Kramera aj Kramerovú, ale nikde nezbadal "toho Verzusa," nech mu poviem, ktorý to bol. Odvetil som mu, že Verzus bol vo filme skrytou postavou - niečo ako deus ex machina v antickej dráme. Bol z toho ešte väčší jeleň. •
• Skôr než prejdeme k júnovému programu z cyklu Kino Čas v Kine Lumière, ponúkam vám krátke agentúrne správy z rokov 1954 a 1955, ktoré dobre ilustrujú dávneho ducha slovenských kín, keď sa na predstavenia kolektívne chodilo napríklad i za odmenu za úspešné vybudovanie novej ošipárne alebo za zasiatie cukrovej repy. •
• Najvzornejším kinom v republike je košický Slovan •
Košické kino Slovan bolo roku 1953 najvzornejším kinom v republike. Celoročný plán návštevnosti splnilo už 7. októbra a do konca roka v ňom bolo ešte vyše 120.000 návštevníkov. V týchto úspechoch pokračuje kino Slovan aj tento rok. Hlavnú zásluhu na týchto úspechoch má vedúca kolektívu kina Anna Szentmihályiová, ktorá je horlivou propagátorkou sovietskych filmov. Pozná stovky návštevníkov a naopak, oni poznajú ju - uvedomelú pracovníčku.
Anna Szentmihályiová začala pracovať v roku 1911 ako 14-ročná v Košickej tabakovej továrni. Sotva 18-ročná už spoluviedla štrajk robotníčok v tejto továrni a so žiadosťou o vyššie mzdy išla vtedy až do budapeštianskeho parlamentu. Roku 1921 vstúpila medzi prvými v Košiciach do Komunistickej strany Československa. Pre boj za práva pracujúcich ju odsúdili do žalára a potom prepustili z továrne.
V kine začala Anna Szentmihályiová pracovať v roku 1933 ako upratovačka, odkiaľ ju však maďarskí okupanti prepustili. Od oslobodenia Červenou armádou je vedúcou kina Slovan. Súdružka Szentmihályiová i celý kolektív nezabúdajú ani na kvalitu premietania a čistotu, aby sa návštevníci cítili v ich kine čo najlepšie.
• Po slovenských dedinách jazdí putovné kino •
Tohtoročná Filmová jar na dedine sa teší v 178 slovenských obciach, v ktorých doteraz nie je stále kino, neobyčajnému záujmu. Len v piatich okresoch Bratislavského kraja si predstavenia Filmovej jari na dedine prišlo za prvé tri dni pozrieť vyše 7 000 návštevníkov. Premietanie najlepších diel československej a sovietskej kinematografie, ako aj odborných poľnohospodárskych, kreslených a športových filmov obohatilo kultúrny život každej obce a stalo sa podnetom k vynaloženiu všetkého úsilia pre urýchlené zvládnutie jarných prác.
V druhej etape Filmovej jari na dedine zavítala jedna skupina pracovníkov putovného kina aj do obcí Seredského okresu Hájske a Šalgočka, kde otvorili Filmovú jar v piatok 15. apríla. Už samotný príchod putovného kina do obce Hájske vzbudil u miestnych občanov najmä u mládeže veľmi radostný a nadšený rozruch.
Družstevníci v obci Hájske práve s úspechom dokončili na 40 ha sejbu cukrovej repy a osemčlenná skupina postavila základy pre novú, už tretiu ošipáreň.
Putovné kino sa tu zdrží tri dni. V tomto čase si občania budú môcť pozrieť tri celovečerné filmy: český farebný film Dnes večer sa všetko skončí, sovietsky film Šidlo a slovenský film Drevená dedina. Okrem toho premietnu inštruktážne filmy s poľnohospodárskou tematikou. Pre mládež pripravili detské filmy: Filmové rozprávky a Čo rozprávali poľovníci.
• Podobne ako v máji, aj júnový diel cyklu Kino Čas v Kine Lumière bude venovaný tomu, ako sa kedysi nielen vyrábali, ale aj propagovali naše - slovenské či československé filmy. Aj pokračovanie s názvom Do sveta filmu (II.) pripravila a lektorsky ho uvedie filmová historička Eva Filová. Pozrieme sa v ňom "do kuchyne" slovenského filmu v časoch socializmu - prostredníctvom dokumentov i reklamných filmov. •
• p r o g r a m •
• Kino Čas: Do sveta filmu (II.) •
• Československo / 1958 - 1976 •
• Kino Lumière - pondelok 10. júna 2019 o 18:15 hodine •
• Tak sme začínali (réžia Jaroslav Pogran, 1958, 22 minút)
Strihový dokumentárny film o začiatkoch slovenskej kinematografie.
• Pozor, nakrúcame! (réžia Michal Rábek, 1965, 8 minút)
Dokumentárny film o tvorbe Krátkeho filmu v Bratislave.
• Kompozícia obrazu a štýl filmu (réžia Jozef Zachar, 1966, 21 minút)
Školský film o vplyve obrazovej filmovej kompozície na celkový sloh filmu a o základných filmových štýloch.
• 4 nedele slovenského krátkeho filmu (réžia Milan Černák, 1967, 4 minúty)
Strihový foršpan pre Prehliadku slovenských krátkych filmov v roku 1967.
• Na druhej strane kamery (réžia Stanislava Jendraššáková, 1975, 21 minút)
Dokumentárny film o rozvoji filmového umenia a techniky na Slovensku. Radom archívnych záberov sprevádza profesor Karel Plicka.
• Filmy v Mesiaci ČSSP (réžia Juraj Jakubisko, 1976, 16 minút)
Propagačný film zoznamuje divákov s programom našich kín počas Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, ktorý bol, ako ináč, v novembri - pri príležitosti osláv Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
• Celkový čas projekcie: 92 minút + lektorský úvod Evy Filovej. •
______
* Súvisiaci článok: Do sveta filmu (I.) --- link.
** Zdroj: Skrytý pôvab asociácie (článok v časopise .týždeň) --- link.
