Moje najkrajšie Vianoce sú staré desaťročia. Zdá sa mi, že to najhmatateľnejšie čo z nich ostalo, sú spomienky. A zopár čiernobielych fotografií, ktoré nafotografoval otec a neskôr som smel ponocovať pri tom, keď ich uprostred noci, v zatemnenej "tmavej komore" - teda v kuchyni, zväčšoval, potom sušil zavesené nad vaňou v kúpeľni. Na fotografiách som: čiernobiely ja pri čiernobielom stromčeku, čiernobiely hľadím do veľkej čiernobielej krehkej gule, visiacej v čiernobielom ihličí, čiernobiely ja s čiernobielou sestrou pri čiernobielom prestretom vianočnom stole, čiernobiela rodina v čiernobielej obývačke, vyhriatej čiernobielym teplom z čiernobielych plameňov v čiernobielej kachľovej peci. Čiernobiely spiaci pes s čiernym ňufákom. Za oknami čierne konáre decembrových jabloní a biely sneh; pradávno stratený let sýkorky ponad mohutný snehový závej pod dreveným plotom. Chlapčenský skok z plota do sypkého snehu.
Bývali to Vianoce farebné a teplé. Vo veľkej izbe pod oknom stával stromček - jedlička, možno raz, dvakrát borovica. Stromček voňal lesom. Na stromčeku viseli ozdoby z jemného a tenučkého skla, aj zo slamy, aj z dreva, aj papierový kohútik s telíčkom zo škrupiny z vlašského orecha. Z vrcholca stromčeka sa skláňala hviezda, akože betlehemská, ale bez chvosta vlasatice. Stromček nielenže voňal, ale bol aj sladký - ovešaný medovými cukríkmi, krówkami, ktoré podľa origošreceptu robila moja poľská stará mama, a ktoré sme balili do hodvábnych, strapatých papierikov a do staniolu, cez rok našetreného z čokolád. Stromček bol voňavý, sladký a svietivý - od skorého Dohviezdneho večera a potom celé vianočné noci svietil malými pestrofarebnými žiarovčičkami. Ich farebné svetielka sa odrážali v okennej tabuli skla, na hranách porcelánových tanierov, v priezračných útrobách pohárov na vína a malinovky; odrazy svetiel a farieb rýchlosťou času preleteli izbou a nalepili sa na svetlú glazúru kachľovej pece. Máločo ma na mojich detských Vianociach fascinovalo tak, ako tie svetielka, odrážajúce sa od kachľovej pece. Dlhé časy som ich pozoroval, spolu s plameňmi a plamienkami sýteho ohňa na drevo. (Na to, že oheň je na drevo, som prišiel ešte predtým, ako som s úžasom na železničnej stanici zistil, že nielen buchty s lekvárom, ale aj lokomotívy sú na paru.) Zdalo sa mi, že svetielka sa chvejú. Ony sa aj skutočne chveli - tak ako sa v jasnom narodeninovm lete tesne pred horizontom chveje asfaltka do nekonečna.
Cesty do spomienok sa zvyčajne chvejú, často sú rozmazané, jemne slané, vysychajú na horúcich lícach. Miliardy odtieňov farieb sa zlievajú do pestrofarebnej čiernobielej.
Najkrajšie Vianoce budú tie, na ktoré spomíname najradšej.
Vážené čitateľky, vážení čitatelia mojich článkov, ale aj Vy, ktoré a ktorí vstupujete do diskusií pod nimi; prajem Vám všetkým požehnané, pokojné a láskyplné, príjemné, pekné, bohaté aj voňavé vianočné sviatky 2016.
