• Názov festivalu - Dolce Vitaj - je slovnou hračkou, ktorá vznikla z názvu slávneho taliansko - francúzskeho filmu La dolce vita (Sladký život, réžia Federico Fellini, 1960), v ktorom nezabudnuteľné hlavné úlohy zahrali Marcello Mastroianni a Anita Ekberg. •
• Festival talianskej kultúry Dolce Vitaj nebude chýbať ani tohto roku. Organizátori flexibilne hľadali a hľadajú spôsob, ako aj v súčasných obmedzených podmienkach poskladať atraktívny program. Jeho spoločným menovateľom sa stáva filmový mág Federico Fellini, ktorý sa narodil v talianskom Rimini 20. januára 1920 - pred sto rokmi. Jedinečný a vskutku originálny festival Dolce Vitaj 2020 uvedie už v utorok 19. mája 2020 výstavu doposiaľ nepublikovaných fotografií fotografa a filmového dokumentaristu Paula Ronalda (narodil sa 17. októbra 1924 vo francúzskom Hyères, zomrel 13. januára 2015 vo francúzskom meste Gap) z nakrúcania Federica Felliniho oscarového filmu 8 1/2 z roku 1963. Zväčšeniny fotografií budú vystavené na päťdesiatich citylightoch v uliciach Bratislavy. Práve verejný priestor sa stáva v tomto období tou najväčšou a najprístupnejšou galériou. Symbolické v tejto súvislosti je, že aj Federico Fellini miloval mesto a jeho široké celky pred objektívom kamery. Tradičný festival Dolce Vitaj 2020 organizuje Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Veľvyslanectvo Talianskej republiky v Slovenskej republike a Taliansko – Slovenská obchodná komora. Hlavným partnerom festivalu je VÚB banka, akciová spoločnosť. •
• „Koronavírus nás dostal do zložitej situácie, v ktorej sme museli časť nášho programu zmeniť alebo upraviť a variovať. Výstava sa, na rozdiel od galérie, uskutoční v exteriéri prostredníctvom siete citylightov a bude úvodným podujatím festivalu Dolce Vitaj 2020. Veríme, že takýmto spôsobom dokážeme nádherné, zaujímavé i umelecky a historicky cenné fotografie sprístupniť širokej verejnosti, ktorá sa po dlhom období prežitom v 'karanténe' opäť vráti do ulíc mesta,“ povedal taliansky veľvyslanec na Slovensku Gabriele Meucci. •
• Dvorný fotograf talianskeho filmového režiséra Luchina Viscontiho (1906 - 1976), ktorý si získal dôveru Federica Felliniho - Paul Ronald bol jedným z najvýznamnejších filmových fotografov v histórii talianskej kinematografie. Federico Fellini ho v roku 1962 prizval k spolupráci na nakrúcaní filmu 8 1/2. Paul Ronald zanechal prostredníctvom svojich záberov výnimočné svedectvo o práci tohto svetového režiséra. Zachytil nielen to, čo sa dialo na scéne, počas nakrúcania, ale prostredníctvom fotografií vpúšťal divákov aj do zákulisia, aby ponúkal atmosféru, ktorá pri filme panovala. Jej súčasťou je i veľa farebných portrétov, ktoré sú akousi raritou, keďže film 8 1/2 je čiernobiely. Film 8 1/2 získal dve ceny Akadémie z roku 1964 - Oscarov v kategóriách Najlepší zahraničný film a Najlepšie kostýmy. Hlavné úlohy v tejto taliansko - francúzskej komédii s prvkami drámy a fantasy zahrali Marcello Mastroianni, Claudia Cardinale i Anouk Aimée - aj ich budeme mať možnosť na fotografiách uvidieť. •
• „Na rozdiel od Luchina Viscontiho, ktorý pri práci vyžadoval absolútne ticho a disciplínu, Federico Fellini miloval rozruch. Na 'pľaci' vždy vládol typický taliansky chaos a zábava. Jedného dňa vyzval štáb: ‚Čo je dnes s vami? Ste ako zarezaní! Rozprúďte to tu trochu!‘ Neviem, ako sa Federico správal počas iných nakrúcaní, ale filmy ako 8 1/2 si vyžadovali bujarú atmosféru,“ oživuje si spomienky Paul Ronald, ktorý sa ako jediný fotograf zúčastnil na celom procese tvorby filmu: „Bol som stále na 'pľaci,' aj keď som fotiť nemusel. Stál som v kúte, nikoho som nerušil. Federico vedel, že som tam a že zaznamenávam všetko, čo robí. Ale nikdy ma o nič mimoriadne nežiadal. Dôveroval mi.“ •
• Vzácne fotografie patria do súkromnej zbierky Antonia Maraldiho - riaditeľa Centro Cinema v Cesene a osobného priateľa Paula Ronalda. Z viac ako 2 200 negatívov a vyše 250 farebných diapozitívov, ktoré dostal od fotografa do daru, vytvoril výnimočnú kolekciu. Výstava je súčasťou podujatí k Felliniho storočnici v roku 2020. Pripravil ju taliansky Felliniho rodný región Emilia-Romagna v spolupráci s Centro Cinema di Cesena. “S Paulom Ronaldom ma viazalo úzke priateľstvo. Často som ho navštevoval v jeho dome na severe Francúzska, kde sme spoločne pripravovali rôzne výstavy alebo katalógy. Jeho rozprávanie a spomienky boli fascinujúce, počúval som ich so zatajeným dychom a so zapnutým diktafónom. Dovolil mi prehrabávať sa v jeho pracovných materiáloch, mal ich ukryté na povale, a občas mi niečo daroval. Takto som objavil aj krabicu s názvom 8 ½. Neveril som vlastným očiam. Pred mnou sa objavili stovky negatívov formátu 6 x 6 a dokonca aj vyše 200 farebných diapozitívov. Z nich vznikla táto výstava. Z fotografií, ktoré neboli nikdy predtým publikované a podľa slov autora patrili k druhému výberu. ,Mal by si o ne záujem?‘ spýtal sa ma. A tak som od Paula dostal ďalší neskutočný dar so slovami: ,Ty už budeš vedieť, ako s nimi naložiť‘,” povedal Antonio Maraldi, kurátor výstavy, ktorá bola veľkým prekvapením aj v domácom prostredí. Postupne sa dostáva i za hranice Talianska a Bratislava - hlavné mesto Slovenska, sa tak stáva jednou z jej prvých, významných zahraničných zastávok. •
• Výstava 8 1/ 2 Federica Felliniho v Bratislave potrvá od 19. V. 2020 do 2. VI. 2020 •
Výstava je rozdelená do niekoľkých sekcií:
• Federico Fellini (Fellini sám alebo v spoločnosti iných ľudí v centre záberu)
• Marcello Mastroianni (portréty hlavnej filmovej postavy filmu 8 1/ 2 a zábery z nakrúcania filmu alebo počas prestávok v nakrúcaní)
• Na 'pľaci' (štáb, komparz, hostia, scény plné pohybu a ľudí)
• Federico & Marcello (režisér a hlavný predstaviteľ ako nerozlučná dvojica)
• Album farebných fotografií (portréty herečiek, ktoré sa zúčastnili na natáčaní a niekoľko prekrásnych záberov Marcella Mastroianniho)
• Jedna zo scén z filmu 8 1/2 - tanečná scéna (režisér Quentin Tarantino ju parafrázoval vo svojom slávnom filme Pulp Fiction z roku 1994) - ukážka - 51 sekúnd) •
• Paul Ronald sa narodil v meste Hyères v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur na juhu Francúzska. Pracoval predovšetkým s Luchinom Viscontim, ich spolupráca sa začala už v roku 1948 pri filme Zem sa chveje. S Federicom Fellinim sa stretol pri filmoch Pokušenie doktora Antonia (epizóda z filmu Boccaccio '70). Bol považovaný za jedného z najvýznamnejších talianskych filmových fotografov a počas svojej kariéry spolupracoval s tými najvýznamnejšími režisérmi i umelcami (Jean Cocteau, Jean Delannoy, Luchino Visconti, Augusto Genina, Federico Fellini, Franco Zeffirelli...) a nafotil stovku filmov. Taliansko bolo jeho druhým domovom. Zomrel vo francúzskom meste Giap v Hautes-Alpes v Provence-Alpes-Côte d’Azur. •
• Federico Fellini sa narodil v Rimini. Po ukončení klasického gymnázia sa v roku 1939 presťahoval do Ríma, kde chcel študovať právo. Navštevoval umelecké kruhy, stretával sa s ľuďmi z rozhlasu a začal písať scenáre a gagy. V roku 1943 stretol mladú herečku Giuliettu Masinu, s ktorou sa ešte v ten rok oženil a ona sa stala jeho celoživotnou partnerkou. Ako scenárista spolupracoval s režisérmi Robertom Rossellinim (Roma città aperta e Paisà), Pietrom Germim a Albertom Lattuadom. S posledným menovaným režíroval film Svetlá varieté (1950). V roku 1952 už samostatne režijne nakrútil film Biely šejk, po ňom film Darmošľapi (1953). Zaň získal Strieborného leva na festivale v Benátkach. O rok na to získal Oscara za film Cesta v kategórii Najlepší zahraničný film. V roku 1957 získal druhého Oscara - za film Cabiriine noci. Filmom Sladký život (1959) dobyl Cannes, odkiaľ si odnáša Zlatú palmu a získava medzinárodné uznanie a svetovú slávu. V roku 1963 sa dostáva do kín 8 1/2 - stane sa vrcholom jeho umeleckého vyjadrenia a získava zaň dvoch Oscarov. Nasledujú ďalšie filmy – Giulietta a duchovia (1965), Satyricon (1969), Rím (1972), Casanova (1976), Skúška orchestra (1979), Mesto žien (1980), A loď pláva (1983), Ginger a Fred (1986). Amarcord z roku 1973 je emocionálnou a ironickou spomienkou na Rimini Felliniho dospievania, ktorý mu vyniesol štvrtého Oscara. Svoj posledný film Hlas mesiaca nakrútil v roku 1990. Na jar 1993 získal Oscara za celoživotné dielo. Zomrel toho istého roku v Ríme. •
• dôležité webstránky •
• Dolce Vitaj --- link. •
• Instituto Italiano di Cultura Bratislava --- link. •
• bARSdobrychyr - mediálna podpora festivalu Dolce Vitaj 2020 --- link. •
• zdroje článku: •
• Správa z PR agentúry bARSdobrýchýr a archívy autora --- link. •
