• Prvý film režiséra Bohdana Slámu Krajina ve stínu prichádza do slovenských kín. Čierno-biela snímka, nakrútená na klasický filmový pás, zaznamenáva skutočný príbeh, vychádza z udalostí, ktoré sa stali. Je kronikou a záznamom toho, ako sa pokojné medziľudské vzťahy v malej obci v pohraničí premenia, keď okolo prejde veľká história. Ide o dôležitú kapitolu zo spoločných československých dejín z obdobia 30. až 50. rokov minulého storočia. Vo filme, prvom historickom z tvorby uznávaného a oceňovaného režiséra, hrajú aj výrazní slovenskí herci: Csongor Kassai, Zuzana Kronerová a Agi Gubíková. Do slovenských kín dielo prináša distribučná spoločnosť Filmtopia - a to už od štvrtka 8. októbra 2020. •
• Režisér Bohdan Sláma (1967) zobrazil tému filmu veľmi originálne, pričom sa opieral o doposiaľ nezaznamenané historické udalosti, aj o hľadanie v kronikách, v archívoch, medzi poslednými pamätníkmi, ktorí dobu temna zažili i prežili. Aj preto je film cenným svedectvom. Výpravná dráma poukazuje na to, čo dokáže páchať človek na človeku, čo je aktuálne aj v súčasnosti. Režisér k filmu, k jeho téme, posolstvu aj odkazu hovorí: "Zaujíma nás, ako a či 'malý človek' obstojí v kontexte dejín, ktoré sa na neho doslova valia. A kladieme si otázku, ako by sme sa v podobných situáciách zachovali my sami." •
• Upútavka na film Krajina ve stínu (2:39 minúty). •
• Film Krajina ve stínu vznikol ako česko-slovenská koprodukcia. Slovensko zastupovala spoločnosť Filmpark production producentov Petra Nevedala a Silvie Učňovej Kapustovej, riaditeľky spoločnosti Filmtopia. Dlho očakávaný film, ktorý ako prví na Slovensku videli diváci a diváčky na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik 2020, bude distribuovaný do všetkých slovenských kín – do kamenných kín, do multiplexov, do filmových klubov aj do nezávislých priestorov, vhodných, určených na kvalitnú filmovú projekciu. •
• 'Film prerozpráva príbehy obyvateľov zabudnutej dedinky neďaleko rakúskych hraníc, ktorým vstúpia do života udalosti tridsiatych až päťdesiatych rokov minulého storočia. Pred tým bolo podstatné obrábať polia, prežiť zimu a vychovať deti - náhle si bolo treba vybrať kto je Rakúšan, kto Nemec a kto Čech - a potom aj zaplatiť často krutú, najvyššiu cenu, ktorú takéto rozhodnutie prinieslo. A tak sa z doposiaľ pokojne žijúcich susedov stávajú zarytí nepriatelia, ktorí si navzájom vyrovnávajú účty aj za cenu zločinu, strát etických a morálnych zábran a ľudskosti,' znie charakteristika filmu. Osobne toto dielo radím k ďalším veľmi vydareným a cenným, mapujúcim históriu a hlavne ľudské charaktery. Ak pozorne sledujeme súčasnú kinematografiu v Českej republike, musíme konštatovať - a to 'závistlivo,' že za riekou Morava úspešne mapujú smutné aj tragické udalosti v spoločnosti - či už z obdobia II. svetovej vojny, z čias boľševického vražedného teroru, aj z rokov 60-tych i s presahom do obdobia po Nežnej revolúcii. Pritom žánrovo sú tieto filmy veľmi pestré. Nájdeme medzi nimi až analytické drámy ako napríkladNoc rozhodnutí (réžia Pavel Háša, 1993) s vynikajúcim Rudolfom Hrušínským v jednej zo svojich životných rolí, v úlohe prezidenta Emila Háchu, životopisnú drámu Hoříci keř (réžia Agnieszka Holland, 2013) o martýrovi Slobody Janovi Palachovi, ale aj ľahší, príbehový film Po strništi bos (réžia Jan Svěrák, 2017), v ktorom mnohé nájde aj dospievajúce divácke publikum. A to nespomínam dokumenty a filmy, ktoré vznikli špeciálne k výročiam významných udalostí. Na druhej strane treba zdôrazniť, že českí tvorcovia a tvorkyne často siahajú po koprodukcii so slovenskými partnermi aj po slovenských herečkách, hercoch. Takže kinematografia spoza Moravy obsahuje prvky blízke slovenskému publiku, často neobjektívne tvrdiacemu, že "u nás sa v kinematografii nič nedeje." Nie je to pravda. Len treba sledovať dianie na strieborných plátnach. •
• V novom filme sa režisér Bohdan Sláma a scenárista Ivan Arsenjev zameriavajú na takmer neznámy príbeh z česko-rakúskej hranice počas obdobia 30. až 50. rokov minulého storočia. Zaoberajú sa otázkami spolužitia Čechov a Nemcov na hraniciach, vyhostenia a národnej identity. Tvorcovia vychádzajú zo skutočných udalostí v juhočeskej obci Tušť, ktorá stovky rokov patrila pod Rakúsko, v roku 1920 se pripojila k novovzniknutému Československu a počas II. svetovej vojny bola súčasťou nacistického Nemecka. Konkrétny príbeh obce je presnou názornou ilustráciou národnostných treníc v českom pohraničí. Z bývalého Československa museli po II. svetovej vojne odísť takmer tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti. Podľa producenta filmu Martina Růžičku bolo počas vysídľovania na mnohých nevinných obetiach páchané beztrestné násilie, pričom o popravách tesne po skončení vojny sa dlho veľmi nehovorilo. Doplňme, že autorom hudby vo filme Krajina ve stínu je Jakub Kudláč - slovenský skladateľ, žijúci a tvoriaci v Českej republike. Bohdan Sláma plánuje v roku 2021 uviesť svoju verziu sfilmovaného svetoznámeho románu Jaroslava Haška - komediálnu vojnovú drámu Švejk, kde si hlavnú postavu zahrá populárny Pavel Liška. •
• Filmtopia --- link. •
• Filmtopia - Krajina ve stínu --- link. •
• zdroje článku: •
• Tlačové podklady - správy z agentúry bARSdobrýchýr a archív autora --- link. •
