tá fotografia
spomínaš si?
boli sme mladí a plní síl
väčšina z nás robila na statkoch
s koňmi okolo ktorých behali sýti Psi
spotení zvážali sme sená
hltali sme chladnú vodu zaprášení prachom žatiev
a potom sťahovali z lesa ťažké kmene
na trámy nových domov a drevo
na zimy plné snehových iskier
bol medzi nami aj mladý kováč
a jeden mäsiarsky učeň
nikto z nás si nedovolil
vzoprieť sa ich pästiam
a potom tu bol taký chudý bledý
elév od akéhosi notára v meste
ten hlavne číal
neustále si posúvajúc sklá na koreň nosa
spomínaš si?
boli sme mladí a plní síl
keď to prišlo
keď nás zvolali
bez možností odoprieť
službu - ktorej sme nerozumeli
inter arma silent Musae
obliekli nás do mundúrov
na nohách onuce a ťažké bagandže
utiahnuté opasky nadoraz, uniforma zapnutá pod krk
na hlavách čiapky a spod nich pot
a potom flinta a bodák - dlhý, ostrý, špicatý bodák
a torba na chrbte a poľná lopatka a poľná fľaša
pochodovali sme a stále na nás niekto ziapal
zakopávali sme sa v kameňoch a stále na nás niekto reval
bežali sme oproti Slnku, bežali sme oproti Mesiacu
plazili sme sa do zodrazia kože, do krvi na lakťoch
a stále na nás niekto reval a ziapal
nad nami lietala čierna dvojhlavá
c. k. rakúsko-uhorská orlica
spomínaš si?
boli sme plní síl
keď sme im bodákmi párali bruchá
keď sme im poľnými lopatkami roztínali lebky
keď sme boli zastriekaní ich krvou
krvou červenou, červenou aká bola i krv naša
a ničomu sme nerozumeli
len hranici medzi smrťou a životom
keď sme strieľali a pri tom kričali
keď artiléria pálila a šrapnely kosili kone
kosili kone ako kosy kosili žito
kedysi, ach, kedysi, keď sme pracovali na statku
spomínaš si?
a potom prišla zima, posledná zima
boli sme slabí a silné boli len vši
vši všade, všade vši
všetci sme padali od tej slabosti
a artiléria neustále pálila
ako oheň apokalypsy pálila
naše sny, naše spomienky
na letné žatvy a vozy plné sena
na kone okolo ktorých pobehovali
sýti Psi s veselými chvostami
na Rieku ktorá zmývala pot z nás polonahých
z tých koní unavených, zrobených a silných
na zimy plné snehových iskier
pálila naše sny a spomienky
na matky a otcov a na milé
apokalypsa pálila ako vyhňa mladého kováča
ktorý bezhlavo bezhlavý padol ako prvý z nás
roztrhnutý priamym zásahom, zblízka
a potom padol aj notárov elév
sklá padli s ním do blata zahusteného krvou
padol mäsiarsky učeň, zvierajúc v pravačke
poľnú lopatku ako sekáč na mäso, na mäso vojny
padali sme všetci od únavy a hladu
len vši, všade vši, vši všade
a krv, krv, krv...
prežúvali sme stuhnuté mäso z vychudnutého koňa
ktorý dostal priamy zásah keď ťahal poľnú kuchyňu
s prázdnym kotlom, plným nekončiaceho sa hladu
padli sme všetci a c. k. rakúsko-uhorská orlica
sa kúpala v našej a v ich krvi
stále niekto kričal a ziapal
od bolestí, s roztrhnutým bruchom a s prázdnymi črevami
vyvalenými na dno zákopu, na tvár kohosi bez nôh
od bolestí ktoré znamenali agóniu a potom už nič
pretože padol aj poľný kurát a už nebolo nikoho
kto by nás poslal z prvej línie
priamo k Bohu
v jeho bledomodrých ako oceľ chladných očiach
v mojich chladných bledomodrých očiach
je ľad
na moje viečka
na jeho viečka
padá sneh
našej poslednej zimy
(1914 - 1918 / 2014 - 2018)
