...lebo bez nich by to bolo len akési "prázdne písanie do vetra" - bez cieľa, bez adresátov, adresátok - a napokon aj bez mnohých odoziev, nech už sú aké sú.
Obrovskú väčšinu mojich čitateliek a čitateľov vôbec nepoznám - a viem, že ich najpravdepodobnejšie nikdy nespoznám. Ale tak to má byť a tak to aj je. Aj "o tom" je totiž bezbrehý priestor internetu a zverejňovanie článkov na blogu. O tom, o čom teraz píšem, ma neraz presvedčili odozvy, reakcie, ktoré e-mailom dostávam od Vás, čitateľky a čitatelia nielen zo Slovenska či z Česka, ale aj z Francúzska, z Poľska, zo Švajčiarska, z Nemecka, z Írska, z Veľkej Británie, z Belgicka, zo zámoria... Pre mňa sú to cenné skúsenosti, reflexie.
Nájdu sa aj takí, ktorí neprajú, neželajú, šíria zlobu i nenávisť a posmech. Veď nič iné nevedia. Ale tých si netreba nadmieru všímať. Čo s nimi? Nič. Treba len dúfať, že sa kamsi stratia.
Takže, vážené čitateľky a vážení čitatelia - ďakujem Vám za priazeň a: šťastné a veselé!
