• Mohol by som opisovať Slovensko - mnohé jeho krásy a zaujímavosti (napríklad hrady, kaštiele, kúrie, pozoruhodné skvosty ľudovej aj neľudovej architektúry), mohol by som písať o múzeách a galériách, aj o výstavách v nich, o slovenskej kultúre krížom - krážom naprieč žánrami, tradíciami, o jej významných a aj vo svete renomovaných predstaviteľoch. Mohol by som písať o slovenskej gastronómii pre labužníkov (o výborných bryndzových haluškách, o podplamenníkoch, o tom, kde varia najlepšie držkové a fazuľové polievky, ale aj o slovenských domácich koláčoch a lekvároch, o haruli i o pravom horskom mede, tmavom ako voňavá noc v lese pri Hrone). Aj o krojoch a ľudovej odedzi by som mohol písať. Aj o šikovných Slovákoch a Slovenkách, ktorí a ktoré toho veľa významného a dobrého dokázali pre Slovensko i svet - na Slovensku aj vo svete. Mohol by som písať o slovenských prírodných zákutiach, kde je všetko "tak ako kedysi:" čisté, panensky nepoškvrnené, kde je všetko len lahodiace oku, zmyslom. Mohol by som - ale nechce sa mi, lebo to v tejto chvíli nepovažujem za podstatné, za hlavné, za to, "o čom Slovensko je." Idem písať o inom - o zaujímavom a dobrom, o tom, čo sa deje v na pohľad naozaj malebnej krajine medzi Tatrami a Dunajom. Idem písať o tom, "aké Slovensko naozaj je" a aké ho môžeme ľahko spoznať a nepochybovať, že také nie je. •
• Slovensko je "aj o tom," ako sa na tu máme, ako si žijeme - v ostatných rokoch, postupne, od Novembra 1989. A ako sa máme? Podľa mňa dobre, vari až výborne! Prečo? Vysvetlím. •
• "Joj, ako nám je len dobre," usmiala sa susedka. Sedeli sme na lavici na priedomí a hriali sme si staré kosti v júlovom liptovskom slnku. Vzduch bol preliaty vôňou kvetín z kvetnice pred domom a v teple sa vyhrieval aj čierno-biely Muro. Nie, nerozprávali sme sa o tom, ako nami presakuje slnečné teplo a ako konečne prestalo liať vo dne i v noci. "No povedz, čo to tí kotlebovci zasa vymýšľajú s akýmsi filmom," pýta sa ma susedka. "Vraj nám za vojny bolo dobre! Kdeže, nebolo! Bože, tie boje, a tých mŕtvych a zranených, ktorých k nám do dediny zvážali na vozoch na seno. Ležali potom kade - tade, aj po zemi. A tej krvi, koľkým už nebolo pomoci... A takí mladí..." Susedke, pochádzajúcej z dedinky v doline Čierneho Hrona, už tiahne na deväťdesiaty rok. Ako keby to bolo dnes ráno - tak jasne si spomína na to, aku na ňu gardista naziapal a ako ju na dvore kopal. Bola razia na partizánov. Slovenský gardista - nie nemecký vojak. Tí prišli potom: Popravovať a na to sa ožrať a vyžrať z kuchýň a komôr čo sa dalo, porozbíjať riady a aj kadečo cennejšie pokradnúť. Bola vojna. Susedka až do dôchodku tvrdo pracovala vo fabričke, na tri zmeny, soboty aj nedele, sviatky - piatky, pretože chleba treba na každý deň. Dodnes pracuje - okolo záhrady, malého poľa, v zime lopatou odhádže sneh a narúbe si dreva do pece. Vitálna ako nový model Ferrari. "Tak je nám dobre, ako nám nikdy nebolo," glosuje dnešok: "Nehladujeme, netrpíme, Rusi odtiaľto dávno odišli... Muro, ideš z tých kvetov!" zvolá na kocúra a vráti sa tým zo spomienok do okamihu chvíle. Slnko praží popoludnie. Rozlúčime sa. Je čas niečo si od času rannej slaniny prejesť. •
• Myslím si, že na škodu veci si tu, na Slovensku, mnohí - premnohí doslova bahníme v negativizme ako v nejakom wellness sebabičovania, masochisticky kritizujeme hlava nehlava všetko a všetkých, za všetkým vidíme len zlo a nepriazeň, spriaznenosti kadekoho s kadekým, rodinkárstva, klientelizms, dokonca cenzúry. A temné politické hry, potom, samozrejme, "ožobračovanie národa" - vraj žijeme v "banánistane," kde sa malá skupinka má dobre a väčšina len trpí a živorí a zomiera pod nedostavanými (diaľničnými) mostami. Vraj je to tu ako za komunistov, len v bledomodrom. Tak sa teda prejdime po dnešnom Slovensku, po Slovensku samostatnom a zvrchovanom, po Slovensku takmer tridsať rokov od oslobodzujúceho Novembra 1989, ktorý nám priniesol so slobodou aj demokraciu. •
• Naše cesty, parkoviská sú plné nových, aj nelacných áut i motoriek. Pomaly niet väčšieho mesta na Slovensku, kde nemáte aspoň jednu značkovú predajňu automobilov - a zdá sa, že sa im v podnikaní darí. Máme dediny s vynovenými námestiami - aj za tie často zatracované, preklínané a zaznávané eurofondy. Poopravované obecné budovy, školy - nové zariadenia, zateplenia, nové okná... - a zas za tie eurofondy. Zrekonštruované rodinné domy, aspoň zateplené, nanovo poomietané, vo dvoroch aj po tri autá, garáže, altánky, bazéniky... Po dedinách penzióny, nové služby turistom, drobné podnikanie ide naplno. Rozširovanie obcí - vznik celých nových ulíc s novostavbami celkom pekných a luxusných domov hlavne typu bungalow, kolektory na strechách, niekde aj bazény, dokonca v zime vyhrievané chodníky. Príďte dajme tomu na Liptov: Liptovský Ján, Podtureň, Bobrovec, Stošice a veľa ďalších: zmeny územných plánov v mene individuálnej výstavby aj výstavby nájomných bytov + potrebnej infraštruktúry k tomu. Slovenské mestá - to sú nové výstavby, aj "mrakodrapy," byty sa kupujú, je ich nedostatok. Vznik nových obytných satelitov, plných víl a viliek a domov. Rekonštrukcie, obnovy, obchody, služby. Nákupné centrá, celé "mestá v mestách" s obchodmi, kinami, kaviarňami, reštauráciami, holičstvami / kaderníctvami, lekárňami: slovenský ľud skutočne tak "živorí," že davy denne nakupujú plné koše jedál, surovín. Poďme kdekoľvek na parkoviská pred supermarketmi. "Živoriaci ľud," vyobliekaný v peknom, novom, čistom i drahom, značkovom. Parkoviská, napríklad pred "ľudovými" supermarketmi, sú plné nových áut s kuframi plnými nákupov. Pomaly každý "živoriaci" má v rukách nelacný smartfón a je "ohodený" v značkovom. Mladí ľudia cestujú na Západ, aj za oceán - výlety, dovolenky, štúdiá, práca, naberanie skúseností, vedia jazyky, kašlú na hranice, putujú naprieč svojou mladosťou a svetom a na to putovanie si zarábajú vlastnými rukami a hlavami. Rodinné dovolenky, neraz aj dve či tri do roka - Chorvátsko a Grécko sú bežné, klasika je Egypt, Dubaj, Omán, Thajsko aj Karibik, Bali, Austrália. Ísť na predĺžené víkendy do Francúzska alebo do Anglicka? Jasnačka, žiadny problém. Severná Amerika, hurá z New Yorku do Las Vegas a do Los Angeles. Kanada, národné parky, rezervácie, príroda... Nevraviac o "trekovaní" v Himalájach, o bežných lyžovačkách v Rakúsku, vo Švajčiarsku... Píšem o ľuďoch, ktorí nie sú s žiadni "zbohatlíci." Stačí čítať dajme tomu aj články na blogoch tu, v SME - od mladých, nadšených cestovateľov: krajiny Ázie, Japonsko, Kórea, Kazachstan... Kamarátka s frajerom boli pár rokov na zárobkoch v Írsku a teraz zarobené peniaze míňajú v Talianskych Alpách na svoju záľubu - horolezectvo. "Ako je doma? Tu je teplo, vylihujem pod palmou a večer sa chodím potápať do zálivu," píše mi kamarát. Mladý chalan, tretím rokom po skončení učňovky pracuje v malej firmičke na stavbách po Slovensku. Zarába si vlastnými rukami na to, aby mohol dvakrát do roka ísť do Chorvátska, lebo tam sa mu veľmi páči. Už bol aj v Grécku. Je hrdý na seba, na to, že sa má tak, ako si to želá a že mu je fajn. Kúpil si nový smartfón s displejom veľkým takmer ako list papiera - a ja sa môžem tešiť na "tisíc" fotiek a videí, ktoré mi bude ukazovať, zatiaľ čo ja mu budem rozprávať o festivale, na ktorý nestihol prísť. Aha - festivaly, koncerty. KongenFest - link alebo Roger Waters? David Gilmour? Nick Mason? Paul McCartney? The Rolling Stones? Ziggy Marley? Deep Purple? NovArt? - link, Iron Maiden? Ennio Morricone? Slayer? Jethro Tull? Bob Dylan? Metallica? Depeche Mode? Pohoda? Lístky si môžete kúpiť aj rok dopredu a potom už len stačí cestovať za zážitkom kam chcete. •
• Cestujme ešte chvíľu po Slovensku. Nezamestnanosť u nás je na minime. "Živoriaci ľud v tejto banánovej republike" pracuje a zarába tak slušne, že mu banky poskytnú hypotéky a pôžičky - aj na (pre)stavbu domu alebo na kúpu nového bytu. Spotreba stúpa. Konzum rastie. Slovenským producentom potravín - malopodnikateľom, farmárom, sa darí, o ich výrobky je stále väčší spotrebiteľský záujem. Ľudia začínajú kupovať viac kvality za drahší peniaz. "Živoriaci ľud" sa stále viac zabáva - kiná sú plné (rastie divácky záujem aj o slovenský film). V každom malom mestečku je pomaly jedenásť lekární, ktoré sa uživia predajom výživových doplnkov - lebo "živoriaci ľud" chce byť zdravý. Preto aj športuje. Stúpa predaj nelacných bicyklov a športových potrieb. Cez víkendy sa doma pomaly prestáva variť - reštiky sú plné "živoriacich." Pije sa. Nie samohonky a denaturáky, ale dobré vína (hlavne slovenské) a alkoholy. Cestujeme modernými vlakmi po tratiach, ktoré sa modernizujú (viď napríklad okolie Trenčína). Opravujú sa cesty, aj diaľnice sa budujú - isteže, pomaly. Ale my nie sme Nemci po vojne - ruský boľševik (za ktorým sa premnohým z nás stále cnie) nám zarazil prijatie Marshallovho plánu. Letecké spoločnosti otvárajú nové a nové linky do diaľok - vari pre "živoriacich," ktorí tak radi dovolenkujú? Vari by aj stačilo. •
• Nadávame od rána do večera, "kritizujeme" pre kritiku, za každým rohom vidíme len zlo a nepriazeň a biedu a úpadok a "nič sa nespravilo" a "je to horšie ako za komunistov" a "všade je len mafia a nič" a tiež neprestajne za všetko, čo je u nás nanič, môže niekto iný, hlavne spoza hraníc. My nič, my sme svätí za našimi dedinami s námestiami a lavičkami za eurofondy. A tak, sediac pred najnovšími telkami v ktorých je 666 programov z družíc na orbite, vo vynovenom dome s kolektormi na streche "živoriaci ľud" večer čo večer sedí a "varí opreteky lepšie ako tamtoho mama," potom paleo-bio-kváskuje a ráno si odskočí po čerstvé mango, avokádo, pomaranče a tri kilá banánov na "smoothie." A(le) nadáva, aké je to tu, na Slovensku, všetko na výkal a aká sme zaostalá, zas-p/r-atá a nešťastná, rozkradnutá a skorumpovaná "banánová republika" a ako to tu všetko riadia nekalé živly. •
• Samozrejme, Slovensko nie je najlepšou a najideálnejšou krajinou na svete. Je veľa toho, čo tu nefunguje, čo je viac než nanič, čo stojí za nekompromisnú a opakovanú kritiku. Lenže - treba si uvedomiť, že za všetkým ako zlým, tak ja dobrým, sú na Slovensku ľudia - konkrétni. Ako všade na svete, aj na Slovensku žijú ľudia dobrí aj zlí. Takí, ktorí žijú nečestne, nedodržiavajú zákony - ale aj takí, ktorí žijú čestne a zákony dodržiavajú. Nie všetci na Slovensku kradnú a nie všetci nekradnú. A tak ďalej. Myslím si, že nie je zložité tieto skutočnosti, pravdy, prijať a Slovensko posudzovať podľa toho. Jednou veľkou pravdou je to, že naozaj sa máme tak dobre, ako sme sa dlhé desaťročia nemali. Uvedomme si to a vážme si to. A že to, ako sa budeme mať, to záleží len od nás a od toho, čo chceme. •
• Idem na kus reči k susedke. Muro vraj čosi kdesi pojedol a je ako otrávený, cíti sa pod psa. Tak, reku, či ho to už prešlo, neboráka prítulného. •
• Súvisiaci článok: Mať rád Slovensko? A prečo? - link •
