Nemecký prezident: "Prosím o odpustenie"

• Pred osemdesiatimi rokmi, 1. septembra 1939, sa oficiálne začala II. svetová vojna. Nielen nacistické Nemecko prepadlo Poľsko. •

Písmo: A- | A+

 Tento článok nie je dlhý, je zostavený z faktografických údajov a z fotografií, videa, ktoré ich dopĺňajú. Snažil som sa tak čo najviac odosobniť od témy, ktorá ma desaťročia zaujíma - ktorou je história II. svetovej vojny. Druhá, veľmi podstatná informácia je, že priami účastníci a pamätníci vypuknutia II. svetovej vojny veľmi rýchlo vymierajú. Myslím, že do desiatich rokov nebude nikoho, kto by nám o tých udalostiach podal hoc i len matné svedectvo. 

• Nemecký tank Waffen SS v poľskom meste Gdańsk, 1. 9. 1939. •
• Nemecký tank Waffen SS v poľskom meste Gdańsk, 1. 9. 1939. • (zdroj: • Zdroj: wiadomosci.onet.pl •)

 1. septembra 1939 prepadlo nacistické Nemecko na čele s Adolfom Hitlerom Poľsko. Poľská obranná vojna - invázia do Poľska - trvala od 1. septembra 1939 do 5. októbra 1939. Nacistický útok na Poľsko mal, ako vojenská operácia, názov Fall Weiss (Biely plán). Útok je považovaný za začiatok II. svetovej vojny na území Európy. Je potrebné zdôrazniť, že k nacistickému útoku na Poľsko sa pripojilo aj Slovensko - vojnový Slovenský štát, ktorý bol vazalom nacistického Nemecka a z vôle Adolfa Hitlera a Jozefa Tisa vznikol 14. marca 1939. Do Poľska vstúpili príslušníci slovenskej poľnej armády 'Bernolák' pod velením generála Čatloša v počte vyše 51 000 vojakov s bojovou technikou a so zbraňami i výstrojom. Už 17. septembra 1939 z východu zaútočil na Poľsko aj Sovietsky zväz. S istou dávkou irónie sa dá napísať, že tak ako Sovieti, tak aj Slováci v prípade napadnutia Poľska bojovali proti Slovanom. Nezabúdajme ani na to, že slovenské vojská po boku nemeckých vojsk neskôr prepadli aj Sovietsky zäz. Bratovražedná - a veľmi krutá - vojna Slovanov proti Slovanom pokračovala. 
 Bolo to 1. septembra 1939 o 04:35 hodine ráno, keď sa nad poľským mestom Wieluń, nachádzajúcim sa 21 kilometrov od poľsko - nemeckej hranice, objavili letky 29 nemeckých hĺbkových bombardérov Junkers Ju 87 'Stuka' a začali mesto bombardovať.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
• Junkers Ju 87 'Stuka' bol strmhlav útočiaci bombardér. Prvý raz bol do bojov nasadený už v španielskej občianskej vojne (17. 7. 1936 – 1. 4. 1939), v ktorej nacistické Nemecko podporovalo nacionalistov Francisca Franca. Lietadlo s dvojčlennou posádkou (pilot a zadný strelec - ten bol otočený chrbtom v smere letu) je charakteristické pri trupe zalomenými krídlami a podvozkom, ktorý nebol zasúvateľný. Bombardér bol ako veľmi účinný nasadený na všetkých frontoch II. svetovej vojny, dokonca aj na Slovensku. •
• Junkers Ju 87 'Stuka' bol strmhlav útočiaci bombardér. Prvý raz bol do bojov nasadený už v španielskej občianskej vojne (17. 7. 1936 – 1. 4. 1939), v ktorej nacistické Nemecko podporovalo nacionalistov Francisca Franca. Lietadlo s dvojčlennou posádkou (pilot a zadný strelec - ten bol otočený chrbtom v smere letu) je charakteristické pri trupe zalomenými krídlami a podvozkom, ktorý nebol zasúvateľný. Bombardér bol ako veľmi účinný nasadený na všetkých frontoch II. svetovej vojny, dokonca aj na Slovensku. •  (zdroj: • Zdroj: www.thedaysofglory2.blogspot.com •)
• Nacistami 1. 9. 1939 zbombardované poľské mesto Wieluń. •
• Nacistami 1. 9. 1939 zbombardované poľské mesto Wieluń. • (zdroj: • Zdroj: www.wiadomosci.onet.pl •)
• Letka Junkers Ju 87 'Stuka' nad Poľskom, 2. spetember 1939. •
• Letka Junkers Ju 87 'Stuka' nad Poľskom, 2. spetember 1939. • (zdroj: • Zdroj: archív Adama Jarskiego - www.salon24.pl •)

 O 0:45 hodine nemecké vojnové námorníctvo - Kriegsmarine - útočí na sever Poľska. Vojnový krížnik 'Schleswig - Holstein' odstreľuje poľský vojenský sklad vo Westerplatte. Westerplatte je poľský polostrov v blízkosti poľského námorného prístavu Gdańsk. Paradoxné bolo, že krížnik 'Schleswig - Holstein' len niekoľko dní pred útokom priplával k prístavu vo Westerplatte "na zdvorilostnú návštevu." Bitka o Westerplatte trvala do 7. septembra 1939 - proti obrovskej nemeckej presile ako z mora, tak i zo vzduchu a zo súše, dokázala poľská posádka vo Westerplatte, ktorá mala len 182 - 205 vojakov, vzdorovať okupantom sedem dní. Dobytie Westerplatte otvorilo nacistom cestu do poľského vnútrozemia. Udatnosť a odvaha poľských vojakov bola inšpiráciou aj pri bojoch proti Nemcom o polostrov Hell - tam Poliaci presilám nepriateľa vzdorovali až do začiatku októbra 1939. V roku 1966 bol vo Westerplatte vybudovaný dôstojný pamätník obrancom polostrova, pri ňom sa každoročne s úctou a pietne pripomína začiatok i koniec II. svetovej vojny. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
• Vojnový krížnik 'Schleswig - Holstein' odstreľuje Westerplatte. •
• Vojnový krížnik 'Schleswig - Holstein' odstreľuje Westerplatte. • (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)
• Horiace budovy vo Westerplatte po nemeckom útoku. •
• Horiace budovy vo Westerplatte po nemeckom útoku. • (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)
• Zajatí poľskí vojaci v bitke o Westerplatte. •
• Zajatí poľskí vojaci v bitke o Westerplatte. • (zdroj: • Zdroj: wiadomosci.onet.pl •)

  O 04:55 hodine prichádzajú alarmujúco hrozivé správy - nemeckí vojaci dobýjajú prístavné mesto Gdańsk. O hlavnú budovu pošty, v ktorej je 55 ľudí, Nemci bojujú niekoľko dlhých hodín - neúspešne. Obrancovia pošty statočne odolávajú presile. O 05:05 hodine začínajú na poštu útočiť jednotky SS a oddiely nemeckej gdaňskej polície. Preživší obrancovia pošty sú zajatí. 

• Nemeckí pešiaci, kryjúci sa za obrnenec pri útoku na gdaňskú poštu. •
• Nemeckí pešiaci, kryjúci sa za obrnenec pri útoku na gdaňskú poštu. • (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)
• Niekoľkohodinový boj o gdaňskú poštu.
• Niekoľkohodinový boj o gdaňskú poštu. (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)
• Zajatí poľskí obrancovia pošty v meste Gdańsk. •
• Zajatí poľskí obrancovia pošty v meste Gdańsk. • (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)
• Zničené mesto Gdańsk, september 1939. •
• Zničené mesto Gdańsk, september 1939. • (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)
• Zničené mesto Gdańsk, september 1939. •
• Zničené mesto Gdańsk, september 1939. • (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)
• Zničené mesto Gdańsk, september 1939. •
• Zničené mesto Gdańsk, september 1939. • (zdroj: • Zdroj: www.trojmiasto.wyborcza.pl •)

 O 05:30 hodine prichádzajú ďalšie zlé správy - Nemci zaútočili na mestečko Chojnice, južne od mesta Gdańsk. O 05:45 hodine Nemci útočia na mesto Grudziadz - dôležitý cestný a vojenský uzol na západe Poľska. O 06:30 hodine prichádzajú zlé správy z Horného Sliezska - mestá Wodzisław Ślaski a Rybnik padli, s nimi aj väčšina obcí v celej oblasti. O 06:45 hodine sú hlásené nemecké útoky na mestá a dediny vo východnom Prusku. II. svetová vojna sa rozbieha, roztáča svoje smrtiace kolesá, v ktorých bude nielen hlavne Európu, ale celý svet mučivo lámať takmer sedem rokov a vyžiada si desiatky miliónov obetí. 

SkryťVypnúť reklamu
• Nemeckí vojaci odstraňujú poľský štátny znak z hraničnej závory. •
• Nemeckí vojaci odstraňujú poľský štátny znak z hraničnej závory. • (zdroj: • Zdroj: wiadomosci.onet.pl •)
• Dievča žiali nad sestrou, zabitou Nemcami v Poľsku, 1939. •
• Dievča žiali nad sestrou, zabitou Nemcami v Poľsku, 1939. • (zdroj: • Foto: Julien Bryan. Zdroj: www.gettyimages.dk •)
• Dievča žiali nad sestrou, zabitou Nemcami v Poľsku, 1939. •
• Dievča žiali nad sestrou, zabitou Nemcami v Poľsku, 1939. • (zdroj: • Foto: Julien Bryan. Zdroj: www.gettyimages.dk •)
• Dievča žiali nad sestrou, zabitou Nemcami v Poľsku, 1939. •
• Dievča žiali nad sestrou, zabitou Nemcami v Poľsku, 1939. • (zdroj: • Foto: Julien Bryan. Zdroj: www.gettyimages.dk •)

 Príbeh fotografií dievčaťa, smútiaceho nad zabitou sestrou (text v poľštine) - link  

  

• Oficiálne logo spomienkového podujatia v stredopoľskom meste Wieluń pri príležitosti 80. výročia vypuknutia šialenej II. svetovej vojny.  •
• Oficiálne logo spomienkového podujatia v stredopoľskom meste Wieluń pri príležitosti 80. výročia vypuknutia šialenej II. svetovej vojny. • (zdroj: • Zdroj: www.prezydent.pl •)

 Sledoval som priamy prenos zo spomienkového podujatia, venovaného 80. výročiu začiatku II. svetovej vojny. Spomienka sa uskutočnila v stredopoľskom meste Wieluń pri meste Łódź. Na dôstojnom i pietnom podujatí sa zúčastnil poľský prezident Andrzej Duda, vysokí predstavitelia poľskej vlády, politického aj spoločenského života. Prítomný bol aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Poľský prezident Duda označil nálet na Wieluń, pri ktorom zahynulo vyše 2 000 ľudí a viac než 75 % mesta bolo zničených, za "teror a kruté barbarstvo. Tá svetová vojna zmenila svet. Na to nesmieme nikdy zabudnúť," povedal. Nemecký prezident Steinmeier v prejave povedal aj toto: "Skláňam sa pred obeťami prepadnutia mesta Wieluń. Skláňam sa pred poľskými obeťami nemeckej krutovlády. A prosím o odpustenie." 
 Hlavná časť spomienkových podujatí na začiatok najkrutejšej vojny v histórii XX. storočia sa uskutočnila vo Varšave, kam prileteli delegácie zo štyridsiatich krajín sveta, medzi nimi aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, nemecká kancelárka Angela Merkel, viceprezident USA Mike Pence, francúzsky premiér Édouard Philippe, nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, prezidentka Chorvátska Kolinda Grabar-Kitarović, český prezident Miloš Zeman, prezident Litvy Gitanas Nauseda, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj i maďarský prezident János Áder. Z Ruska na spomienkovom podujatí nebol žiadny štátny predstaviteľ. Spolu s nacistickými nemeckými vojakmi na Poľsko v septembri 1939 zaútočilo aj vyše 51 000 slovenských vojakov. Agentúrne správy neuvádzaju, či sa za tento vpád slovenských vojakov do Poľska slovenská prezidentka Zuzana Čaputová Poliakom ospravedlnila. •
  Dokument o napadnutí mesta Wieluń (20 minút).  

SkryťVypnúť reklamu
Martin Droppa

Martin Droppa

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  816
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Novinár, spravodajca, reportér, fotoreportér s takmer 45-ročnou praxou: Liptov, SME na…, SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň; prevažne "na voľnej nohe." Mám rád umenie - výtvarné, hudbu, film, literatúru, divadlo…, ďalej prírodu, históriu II. svetovej vojny, príbehy, objavovanie, Francúzsko, Poľsko a Sever. Som veľký fanúšik skupiny Pink Floyd. Na SME Blog som od 2. 9. 2016. Kontakt: droppa.martin(at)gmail.com. Mám blog na webe Denníka N: https://dennikn.sk/autor/martin-droppa/ Autor mojej profilovej fotografie: © Foto: Matúš Mydliar. Zoznam autorových rubrík:  fotografie ~ reportáž, žánrovéfilmy a kinematografiahudbafotografienezaradenévýtvarné umenieliteratúrasúkromnémoja poézianovinárske žánremoja próza

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

306 článkov
Igor Pogány

Igor Pogány

5 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

786 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

116 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

126 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu