• Prijali sme pozvanie na svadbu. Mimochodom - pre mňa to znamenalo asi polhodinové Tantalove muky, prežívané v značkovej predajni pánskeho oblečenia. Belostná košeľa, ktorá mi kedysi sadla ako uliata k maturitnému obleku mi náhle, po desaťročiach, bola - potvora, úzka okolo krku. Krásne, tmavé nové levisky sa vraj na svadbu nehodia - preto bolo treba nové (nie levisky, ale nohavice). Čierne, ladiace s jedným z mojich vzácnych ľahkých bavlnených sák. Obkľúčený nohavicami a košeľami, rozvešanými v úzkej skúšobnej kabínke, som napokon tie muky, ten boj zvládol. Mysliac pri tom napríklad na to, ako som musel na vojne bežať v plnej poľnej a s plynovou maskou na tvári niekoľko kilometrov. Takže - zvládol som to a na parkovisku pred obchodom som si mohol zapáliť marsku. •
• Obrad to bol pekný. Odohrával sa v rímsko-katolíckom kostole a bol veselý, modlitby a reč pána farára boli optimistické. Veď akoby aj nie - brali sa dvaja mladí ľudia, deva a mládenec, zrelí, zaopatrení dvadsiatnici so stabilnými zamestnaniami, so životnými perspektívami. Už pár rokov žijú v spoločnej, samostatnej domácnosti vo veľkomeste. •
• Tak sme teda prijali pozvanie na svadbu. Keď prijmete pozvanie na svadbu a v rámci toho ste pozvaný nielen na samotný svadobný obrad, ale aj k svadobnému stolu, patrí sa mladomanželov obdarovať svadobným darom. Dozvedeli sme sa, že "dnes sa už akosi nenosí" dávať novomanželom vecné svadobné dary - napríklad jedálenské súpravy, kolekcie pohárov a šálok s podšálkami, zariadenie do kuchyne - kadejaké roboty, mixéry a podobne. Éra posteľných bielizní ako svadobných darov sa vraj skončila v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia. Údajne už nie je vhodné manželov pár desiatok minút po oficiálnom obrade obdarúvať ani nejakými artefaktmi - napríklad africkou mahagónovou soškou dvojice v milostnom objatí, reprodukciou obrazu Na rodnej hrude od Jozefa Hanulu - link, servisom brúsených krištáľových pohárov zo sódnodraselného skla na víno či smoothie, dreveným reliéfom s ručiacim októbrovým jeleňom a podobne. Ženíchovi nového tisícročia v žiadnom prípade nedávame sadu gola kľúčov a neveste robotický vysávač. Doba sa zmenila, nevestám sa vraj už nepripravuje ani veno - táto tradícia údajne zaniká. •
• Prijali sme pozvanie na svadbu a s tým aj odporúčanie, že najlepšie bude podarovať mladomanželom peknú, slávnostnú obálku, v ktorej bude vložený blahoprajný "telegram" a zopár nových eurobankoviek, ešte "teplých, čerstvých" - vytahnutých z bankomatu. Aj sa tak stalo, a nič sme nepokazili. Ihneď po slávnostnom obrade, na slnku pred kostolom, sme - ako všetci - mladomanželom zablahoželali, nevestu sme obdarovali bielym kvetom a obálkou. Nevesta kvet podala jednej zo svojich veďľa stojacich "tajomníčok," druhej dala obálku. Tá putovala do tašky, k ďalším obálkam. Potom sme sa odviezli na svadobnú hostinu a veselicu (kde som medzi kávou, dezertom a zmrzlinou počul toto - link i toto - link a podobne). Bola to pekná i chutná svadobná oslava aj hostina. Nová košeľa i nohavice mi sedeli, nič ma netlačilo, neomínalo, uzol na hodvábnej viazanke s motívmi psíkov držal ako hluchý dvere. •
• Pri pohári grapefruitového džúsu som chvíľu premýšľal nad svadobnými darmi - teda nad tými obálkami s peniazmi. Na jednej strane som dobre chápal a vnímal, že mladomanželia, už dlhšie žijúci v samostatnej domácnosti, ju majú zariadenú. Preto nepotrebujú kuchynské roboty, vysávač, televízor, asi ani nástenné hodiny a posteľnú bielizeň či čipkovaný obrus na kuchynský stôl... Napokon - čo vieme o ich vkuse, preferenciách, ale aj o dispozíciách ich bytu? Nič. Čo keby sme mladomanželom podarovali niečo, čo sa im do kuchyne alebo do obývačky jednoducho nezmestí (napríklad umývačku riadu alebo hojdacie kreslo)? Z toho "mi vyšlo," že dať im obáločku s peniazmi je celkom dobrý a vhodný nápad - veď oni už vedia, na čo a ako peniaze použijú. Môžu si za ne kúpiť napríklad peknú, vysnívanú svadobnú cestu s medovými týždňami. Takže peniaze ako svadobný dar mladomanželom? Môže byť. •
• Potom, pri pohári jahodového džúsu, som uvažoval takto: "Peniaze mladomanželom? Hm... Je to také neosobné, akoby aj cudzie. Bankovky zo všetkých obálok sa vysypú na stôl, spočíta sa ich nominálna hodnota - a je to. Ak ale novomanželov obdarujeme nejakým pekným, zaujímavým a aj originálnym darom, v takom prípade im ten dar bude osobne pripomínať nás, darcov. A aký dar by to mal alebo mohol byť? Napríklad originál umeleckého diela," pomyslel som si, spomenúc si na nepreberné ponuky rôznych súkromných galérií, výstavných siení a podobne, kde sa dá kúpiť všeličo - od grafík za pár stoviek až po maľby za pár tisícok. V eurách, samozrejme. Krásne umelecké "kúsky" sa dajú zadovážiť aj v starožitnostiach či v antikvariátoch (mám známeho, ktorý zbiera mapy - a ten sa veľmi potešil, keď som mu podaroval starú turistickú mapu Nízkych Tatier; mal som dve rovnaké - ale to nebol svadobný dar). V inej úlohe sa na svadbe ocitne hosť, ktorý je umelcom - napríklad maliarom, fotografom. Od neho akoby sa priam žiadalo, aby novomanželov obdaroval svojím dielom. Napríklad krajinkou, portrétom mladomanželov a podobne. Keď sa pred pár rokmi ženil môj kamarát, podaroval som mu a jeho čerstvej manželke tri moje pekne zarámované fotografie s prírodnými motívmi: jednu jemu, druhú jej a tretiu im obom spoločne. •
• Pri ďalšom nápoji - ananásovom džúse, som si spomenul na vlastnú svadbu. Od mojich rodičov sme vtedy dostali aj nejaké vecné dary, aj istý obnos peňazí. Peniaze sme použili pri zariaďovaní si novej spoločnej domácnosti. Svadobní hostia nám doniesli aj mnohé pekné i užitočné dary, napríklad modernú olejomaľbu liptovskej dediny od jedného neprofesionálneho výtvarníka. Takže - dostali sme to i to, dary aj peniaze. Preto som sa napokon, cestou zo svadobnej hostiny, rozhodol, že novomanželom dodatočne dám aj nejaký osobný dar. Ešte neviem aký, ale času na premýšľanie mám dosť. Nech som aj "moderný," ale aj "nemoderný." Hlavne nech oni majú radosť. •
