Vážená pani, Ing. Denisa Saková, PhD., ministerka vnútra Slovenskej republiky,
som si vedomý, že tento článok, ktorý nie je žiadnym 'otvoreným listom,' si prečíta široká verejnosť nielen na Slovensku. Priznávam sa - je to môj zámer, cieľ.
O čo ide, čo sa stalo?
V piatok 2. augusta 2019 som bol nútený prostredníctvom telefónneho čísla 158 volať hliadku štátnej polície. Počas našej neprítomnosti doma elektrikári veľmi neodborne, necitlivo a devastačne orezali konáre z piatich listnatých stromov na súkromnom pozemku a na pozemku v dlhodobom, desiatky rokov trvajúcom súkromnom užívaní. Zdôrazňujem, že konáre stromov, ani výhonky nových konárov vôbec nezasahovali do elektrických vedení, ani sa k nim nepribližovali na vzdialenosť menšiu ako tri či dva metre. A to aj preto, lebo konáre boli zrezané v roku 2018. To nebolo všetko. Elektrikári po sebe nechali spúšť nielen na kmeňoch stromov, ale hlavne pod stromami a v ich okolí. Všetky spílené konáre nechali voľne pohodené tam, kde spadli spod motorovej píly - a to aj na súkromný pozemok, za jeho oplotenie - na ktorom je dokonca upozornenie o tom, že je tam zakázané vyvážať bioodpad.
Zavolal som hliadku štátnej polície, ktorá prišla na miesto ani nie za desať minút. Obaja policajti - nadpráporčík Slavomír Ambroz a práporčík Marek Jurčo - pozorne obhliadli všetky neodborne a drasticky opílené stromy aj to, čo po sebe elektrikári pod stromami a okolo nich zanechali. Zaznamenali všetky moje pripomienky a sťažnosti, ktoré sa týkali hlavne dvoch bodov - 1.: neodborného a necitlivého zásahu do korún stromov a 2.: znečistenia verejných priestranstiev a súkromných pozemkov biologickým odpadom - konármi zo stromov. Obaja policajti mi dali za pravdu, spísali potrebné a nevyhnutné záznamy a informovali ma, ako mám v zmysle zákonných postupov konať ďalej. Rozlúčili sme sa.
Myslel som si, že je to všetko. Nebolo. Prišlo ďalšie príjemné prekvapenie. O niekoľko minút po odchode hliadky mi telefonovali z obvodného oddelenia polície a informovali ma, že sa telefonicky spojili s elektrárňami a tlmočili im všetky moje oprávnené sťažnosti a pripomienky na adresu elektrární. Policajt na druhej strane linky mi odporučil, ako mám ďalej postupovať: Je potrebné, aby som sa obrátil na elektrárne a požiadal ich, aby dokončili všetky práce, súvisiace s orezaním stromov - teda aby elektrikári prišli a odviezli pospiľované konáre a spravili po sebe poriadok. Policajt zdôraznil, že tento krok musím urobiť ja, ako poškodený - nemôže ho namiesto mňa spraviť naša polícia, nie je to v jej kompetencii.
Bol som veľmi príjemne prekvapený aj potešený z toho, ako profesionálne aj odborne sa príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky z nášho obvodného oddelenia zachovali a súčasne ako mi doslova pomohli, poradili mi a 'neodložili vec kamsi do zásuvky.'
Zdalo by sa, že je to všetko - ale nebolo tomu tak.
V piatok k nám prišli priatelia z Českej republiky, ktorí sa rozhodli v npci na sobotu prenocovať v jednej liptovskej rekreačnej oblasti - aby mohli v sobotu skoro ráno, za tmy, ísť na rybačku. V sobotu 3. augusta ráno boli nemilo prekvapení, pretože v noci ich ktosi okradol. Našťastie nešlo o krádež s veľkou finančnou škodou - ukradli im jeden mobilný telefón, peňaženku s malou finančnou hotovosťou v eurách a v českých korunách a s jednou platobnpu kartou a nejaké drobnosti. Jeden z priateľov nahlásil krádež polícii a išiel na naše obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky spísať zápisnicu, potrebnú i pre jeho poisťovňu. Keď sa vrátil, položil som mu tradičnú otázku: "Ako bolo na polícii?" Priateľ nám rozpovedal, že sa na obvodnom oddelení stretol s ústretovosťou, s pochopením aj s pomocou a že bol veľmi príjemne prekvapený profesionálnym prístupom policajta i policajtky v službe.
Vážená pani ministerka,
opísal som tieto dve udalosti, spojené s praktickým kontaktom občanov s príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky, ktoré sa udiali v piatok 2. a v sobotu 3. augusta 2019. Opísal som ich verejne preto, aby aj široká verejnosť vedela, že sa príslušníci a príslušníčky nášho policajného zboru snažia napĺňať obsah motta, hesla 'pomáhať a chrániť' v praxi (aj keď v oboch prípadoch išlo skôr o naplnenie prvej časti, definovanej slovom 'pomáhať').
Vážená pani ministerka,
viem, že dôveryhodnosť či popularita Policajného zboru Slovenskej republiky údajne, podľa prieskumov, nie je na vysokej úrovni, na vysokých priečkach rebríčkov. Neviem to posúdiť z osobného pohľadu, pretože moje tridsaťročné skúsenosti s príslušníkmi a príslušníčkami Policajného zboru Slovenskej republiky, vrátane dopravnej polície, sú viac než dobré. Kedykoľvek za tie dlhé roky som potreboval pomoc alebo radu od štátnych policajtov - vždy som sa stretol s ich profesionálnym a súčasne ľudským prístupom, s ústretovosťou, pochopením a nakoniec - či skôr v prvom rade - s pomocou aj s ochranou. Aj preto som opísal naše najnovšie tohtoročné skúsenosti so štátnou políciou.
Vážená pani ministerka vnútra,
dovoľte mi, aby som sa touto cestou poďakoval nielen policajtom a policajtkám z nášho obvodného oddelenia, ale všetkým príslušníkom a príslušníčkam Policajného zboru Slovenskej republiky na všetkých úrovniach, ale i príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry, policajným vyšetrovateľom a ďalším príslušníkom a príslušníčkam všetkých zložiek Policajného zboru Slovenskej republiky za ich každodennú, neľahkú a náročnú prácu v prospech verejnosti. Verím, že sa našej štátnej polícii bude dariť v jej neľahkej práci tak, že verejnosť bude s výsledkami práce všetkých zložiek štátnej polície spokojná - čo sa napokon odrazí aj na dôveryhodnosti a popularite polície vo verejnosti.
S úctou
Martin Droppa
• fotopríloha •
