Posledné desaťročia potvrdzujú, že vplyv globalizácie a nadpriemerného rastu ekonomík tzv. „emerging markets“ so sebou prináša dramatické zmeny v rozložení síl vo svete. Deje sa to na poli ekonomickom, ale čoraz viac aj na poli vojenskom. Na jednej strane sa znižuje podiel západných demokracií na svetovom HDP a rastie význam krajín ako Čína, India a Brazília. Vďaka rastúcim príjmom z predaja ropy a zemného plynu sa spamätáva aj Rusko, ktoré počas 90. rokov zažívalo aj v tejto oblasti kolaps.
Na druhej strane krajiny ako Čína a Rusko zároveň vytrvalo zbroja a modernizujú armády, čím ohrozujú postavenie západných liberálnych demokracií. Predpokladajú sa stále častejšie pokusy o narúšanie doposiaľ nespochybniteľnej autority západu v mnohých oblastiach, čím sa svet stáva stále komplikovanejším- s nízkou mierou stability a vypočítateľnosti.
V rokoch 2000-2010 narástli vojenské výdavky Číny v stálych cenách štvornásobne, v roku 2013 rástli reálne o 12%. Čína a Rusko sa tak stali druhou a treťou najvýznamnejšou vojenskou mocnosťou. Oproti tomu mnohé štáty západu, predovšetkým v Európe, volia cestu znižovania už i tak nízkych výdavkov na obranu. Na nasledujúcom grafe môžeme vidieť, ako sa budú vyvíjať vojenské výdavky Čína a Ruska v porovnaní so Spojenými štátmi a európskou trojkou (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko) za podmienky pokračovania súčasných trendov.
Ako vidíme, už do roku 2020 môžu vojenské výdavky Ruska a Číny vo vzťahu k Spojeným štátom dosiahnuť podobnú úroveň, akú dosahovali na sklonku studenej vojny. S tým rozdielom, že kým v 80. rokoch bol spomedzi týchto dvoch krajín dominantnejší Sovietsky zväz, dnes je to Čína. Štáty západnej Európy pritom strácajú vplyv. Obdobie po skončení studenej vojny až do vypuknutia finančnej krízy, bolo determinovaná práve jednoznačnou vojenskou dominanciou štátov NATO. Toto obdobie sa ale práve teraz končí.
Áno, ešte stále platí, že technologická prevaha je na strane západu. Trendy znižovania vojenských výdavkov, ako aj ekonomickej stagnácie, to však môžu veľmi rýchlo zmeniť. A Rusko a Čína začínajú so západom opäť vojensky súperiť a posilňujú svoje väzby. Oba štáty sú motivované nielen nárastom svojho vplyvu, ale aj historickými resentimentami. Rusko mentálne nestrávilo rozpad sovietskeho impéria a kríza na Ukrajine len potvrdzuje jeho rastúce (imperialistické) ambície. Revizionizmus a prirodzený záujem Číny o lepšie zabezpečenie svojich obchodných ciest či potenciálnych zdrojov nerastných surovín sa zas dotýka tak jeho východoázijských susedov, ako aj západu a jeho spojencov.
Hoci aj v mnohých ďalších európskych krajinách uprednostňujú iné priority, za vlády Smeru výdavky na obranu Slovenskej republiky klesli na historické minimum - na úroveň 1% HDP, čo je jedna z najnižších hodnôt v NATO. Slovenská armáda je v kríze, má zastaranú bojovú techniku a je závislá na Rusku. Za posledné desaťročia sme sa nerozhýbali k realizácii väčšieho modernizačného projektu. Aj keď plány boli. Aj keď súčasťou takých plánov boli aj analýzy upozorňujúce, že v roku 2010 bude väčšina techniky za dobou svojej životnosti. Bez adekvátneho rozpočtu na obranu to však nepôjde. A hoci za nízku úroveň vojenských výdavkov nesú zodpovednosť viaceré vlády, najväčší dosah má vláda Róberta Fica, ktorý vládne na Slovensku len s malou prestávkou od roku 2006.
Okrem urážlivého prirovnávania prítomnosti vojsk NATO k okupácii štátmi Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968, premiér vytrvalo odmieta akékoľvek zvyšovanie výdavkov na obranu. Tým zároveň spochybňuje úsilie všetkých ostatných spojencov a nepriamo hovorí, že áno, keď je problém spoliehame na vás, ale nežiadajte od nás aby sme sa my spolupodieľali na našej vlastnej obrane.
Pritom ministerstvo obrany avizuje modernizačné projekty, ktorých celková hodnota má presiahnuť až 4mld eur. Na žiaden z modernizačných projektov však nie sú vyčlenené peniaze.
Upozorňujem teda, že:
Nie sú jasné plány. Tzv. Rozvojový plán rezortu obrany, ktorý hovorí o modernizačných projektoch, je už 16 mesiacov zaseknutý niekde vo vláde. Okrem toho sa štartuje ďalší plán tzv. koncepcie letectva. Ten musí byť však súčasťou takéhoto uceleného (Rozvojového) plánu.
Nie sú jasné zdroje. Štátny rozpočet nepočíta s navýšením výdavkov na modernizačné programy v stovkách miliónov eur ročne. Rozpočet verejnej správy dokonca počíta s poklesom výdavkov na obranu v roku 2016 na úroveň 0,96% HDP.
Obstaráva a nakupuje sa ad hoc. To je dôsledok predchádzajúcich bodov, keďže nie sú jasné plánovacie dokumenty, ktoré by obsahovali jednoducho stanovené: Čo? Kedy? Začo?
Vláda by preto mala:
Predložiť ucelené modernizačné plány spolu s plánovaným zdrojovým zabezpečením parlamentu a zabezpečiť čo najširšiu politickú zhodu na ich potrebnosti a opodstatnenosti.
V maximálnej miere využívať možnosti nadregionálnej spolupráce na modernizačných projektoch. Náchylnosť na spoločný postup v mnohých oblastiach s našimi partnermi je azda najvyššia od nášho vstupu do NATO.
V maximálnej miere sa snažiť zefektívniť spoluprácu bezpečnostných rezortov v rámci Slovenska.(spoločná letka, spoločné obstarávania- vrtuľníky, ručné zbrane, munícia a pod../Viac v inom texte/)
Som zároveň presvedčený, že železná logika takéhoto postupu môže vymaniť vládu z tápania o prioritách a zabezpečiť širšiu zhodu v oblasti, ktorá predstavuje najzákladnejšiu funkciu štátu. Akokoľvek to môže vyzerať politicky neprezieravé, som presvedčený, že politici musia nájsť zhodu v postupnom navyšovaní rozpočtu pre obranu. Pre obranu Slovenskej republiky, pre bezpečnosť jeho občanov. A to bez jasných plánov s adekvátnym finančným krytím možné nebude.
