Na začiatku malá pochybnosť
Mali sme tri dni pred dovolenkou, zaplatené zálohy a v mojej priateľke sa ozvala pochybnosť. Najčastejšie príznaky ako horúčka, kašeľ, sťažené dýchanie, bolesť svalov, bolesť hlavy, ... síce nemala, ale niekde na konci zoznamu je aj strata čuchu, a to si u seba všimla a občas ju bolelo hrdlo. Inak bola v podstate fit. Nie kvôli zdravotným problémom, skôr pre vlastný pocit spokojnosti sa teda rozhodla, že sa dá dobrovoľne otestovať. Využila služby Medirexu, zakúpila si PCR test a cez túto stránku si ako samoplatca online dohodla termín testovania.
Výsledok testu: pozitívny
Výsledku sme sa veľmi neobávali, predpokladali sme, že bude negatívny. Napriek tomu ma tá myšlienka napadla: uvedomujeme si všetky konzekvencie, ak bude výsledok pozitívny? Čo to bude znamenať pre nás a naše deti (dovolenka, na ktorú sa pol roka tešíme), naše okolie, priateľov, kolegov, našich rodičov ... S odstupom času môžem povedať, že nie, neuvedomovali sme si to.
Výsledok testu býva spravidla do dvoch dní. My sme ho dostali už na druhý deň v piatok okolo obeda. Správa o pozitívnom výsledku prišla najprv cez sms a následne mailom od odosielateľa Medirex. Podľa inštrukcií v sms mali priateľku kontaktovať zamestnanci Úradu verejného zdravotníctva (UVZ) s ďalšími pokynmi. Na to sme netrpezlivo čakali, pretože som sa chcel dohodnúť na mojom otestovaní. Okolo 16. hodiny sme už ale aktívne začali telefonovať na verejne dostupné kontakty UVZ, žiaľ bezvýsledne. Nikto už o tejto hodine nezdvíhal telefón. Preto som sa zaregistroval cez tento formulár a požiadal o testovanie. Na vysvetlenie som uviedol, že som v spoločnej domácnosti s osobou s pozitívnym výsledkom testu.
Reálne som na sebe nepozoroval žiadne nezvyčajné príznaky okrem bolesti hrdla a straty čuchu. Možno len tá bolesť hrdla bola o niečo nástojčivejšia a strata čuchu absolútna. Ale ako alergikovi mi to nepripadalo až také znepokojujúce, boli to v podstate podobné príznaky, ktoré ma v toto ročné obdobie pravidelne sprevádzajú.
Ešte doplním že od momentu pozitívneho výsledku jedného člena domácnosti sú všetci povinní zostať spolu s ním v domácej karanténe.
Ďalšie kroky
Ako zodpovední ľudia sme o tejto situácii ešte v ten istý deň informovali známych a zamestnávateľa napriek tomu, že sme na to ešte nemali oficiálny pokyn. V tomto musím byť kritický voči rýchlosti postupu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva . Je z môjho pohľadu kľúčové, aby sa konalo okamžite a zabránilo sa tak ďalšiemu šíreniu vírusu. U nás to trvalo cca ďalší deň a trvalo ešte niekoľko dní, kým boli kontaktovaní ľudia, ktorých sme nahlásili a prišli s nami do styku Úradom verejného zdravotníctva.
V okolí pozitívny test spôsobil najrôznejšie reakcie. Boli takí, čo sa potešili, že si budú môcť predĺžiť home office. Niektorým padli dovolenky, niektorí sa psychicky zrútili, boli takí čo robili priateľke výčitky. Proste ukázal sa charakter. Ale musím povedať, že väčšinou boli ľudia veľmi fajn, za čo im ďakujeme. Nasledovalo niekoľko dní, počas ktorých sa priateľka v podstate nedostala od telefónu. Bolo to pre ňu psychicky obzvlášť náročné. Všetci písali, volali a zisťovali ako postupovať, čo je nové a čo sa bude diať. S odstupom času si uvedomujem, že pre ňu vôbec nebolo možné myslieť na nič iné a venovať sa každodenným záležitostiam, čo mi v tom čase trochu vadilo.
V nasledujúci deň, t. j. v sobotu, nás kontaktovala pani z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva s ďalšími pokynmi. Požiadala o zoznam všetkých osôb, s ktorými bola priateľka v kontakte počas dvoch posledných týždňov. V priebehu nasledujúcich dní boli títo ľudia postupne kontaktovaní. Pre nich bol postup nasledovný: museli zostať v domácej karanténe 14 dní od posledného stretnutia s nami a museli sa podrobiť dvom testom s negatívnym výsledkom. Až potom im bolo dovolené karanténu ukončiť.
Testovanie mňa a detí
V pondelok ráno som dostal termín na testovanie, ktorý mi bol pridelený na základe vyplneného formulára. Odberné miesto na bratislavských Kramároch. Keďže pre deti sme formulár nevypĺňali, termín na testovanie v tejto chvíli zatiaľ pridelený nemali.
Krátko na to volala priateľke lekárka z infekčného oddelenia na Kramároch, zisťovala jej stav. V prípade zhoršenia stavu ju môže telefonicky kontaktovať - bol to dobrý pocit mať tú možnosť, kontakt na niekoho, kto vám v prípade problémov vie poradiť a pomôcť.
Informácia o testovaní detí stále neprichádzala, preto priateľka volala svojej kontaktnej osobe na RUVZ. Pani nás potešila správou, že na môj dohodnutý termín môžem prísť rovno aj s deťmi, otestujú nás všetkých spoločne.
Pre úplnosť uvediem že v tento deň ju tiež telefonicky kontaktovala polícia. Zbežne sa zisťovalo, kde mohlo dôjsť ku infikovaniu a dostali sme tiež poučenie o domácej karanténe pre všetkých členov rodiny. V dôsledku toho sme nesmeli vychádzať medzi ľudí, napríklad do obchodu a smeli sme sa zdržiavať len doma resp. na záhrade. V tomto období sme teda boli odkázaní na známych, ktorí nám občas pomohli s nákupom.
Výsledky testov
Ja: pozitívny, deti negatívne. Pozoruhodné je to, čo nasleduje.
Pre testovaných s pozitívnym výsledkom: ste dva týždne v karanténe a následne sa bez ďalšieho testovania môžete zaradiť späť do života. Za predpokladu, že v období na konci karantény nemáte žiadne príznaky ochorenia.
Pre testovaných s negatívnym výsledkom: ste dva týždne v karanténe. Pred ukončením karantény však musíte absolvovať ďalší test s negatívnym výsledkom.
Na prvý pohľad to znie paradoxne, ale má to svoju vnútornú logiku. Pozitívne testovaný s miernymi príznakmi je vo veľkej väčšine prípadov do 10 dní zdravý. Jeho opätovný test by však napriek tomu mohol vyjsť pozitívne. Telo totiž aj po odznení ochorenia môže vylučovať "mŕtvy" vírus. Tento ale nie je nebezpečný a nie je ani možné takto nakaziť ďalšieho človeka.
Negatívne testovaný: vďaka inkubačnej dobe sa ešte ochorenie nemuselo prejaviť pozitívnym testom. Alebo v našom prípade žitia v spoločnej domácnosti sa mohla takáto osoba s negatívnym výsledkom až neskôr nakaziť od nás.
Pekne to znázorňuje táto grafika.
Opätovné pretestovanie detí
S predstihom niekoľkých dní sme podľa inštrukcií kontaktovali zamestnankyňu RUVZ ohľadom pridelenia termínu na opätovné testovanie. Termín sme dostali až za neuveriteľných 7 dní. Vysvetlením bolo konštatovanie, že nie sú termíny a ja si myslím, že na tomto stave má svoj podiel aj príbeh Adama Berku.
Chronologicky:
Deň 0 (štvrtok): Priateľka sa dala otestovať ako samoplatca na COVID-19
Deň 1 (piatok): Výsledok testu formou sms a mailu od Medirex. Iniciatívne som sa zaregistroval cez formulár a požiadal aj ja o testovanie.
Deň 2 (sobota): Volala pani z RUVZ, požiadala o kontakty na všetky osoby, s ktorými sme boli v priebehu posledných dvoch týždňov.
Deň 4 (pondelok): Volala pani z infektológie RUVZ, zisťovala či máme nejaké príznaky. V prípade zhoršenia stavu ju máme okamžite kontaktovať.
Bol mi pridelený termín testovania a spolu s deťmi sme sa šli ešte v ten istý deň otestovať.
Volala polícia a zisťovali, kedy a kde mohlo dôjsť ku nákaze. Dostali sme poučenie o povinnej karanténe pre všetkých členov domácnosti.
Deň 5 a 6 (utorok, streda): V utorok boli kontaktovaní všetci ľudia podľa zoznamu, ktorý sme odovzdali na RUVZ.
Postupné výsledky testov: ja pozitívny, deti negatívne. Všetci ale musíme zostať v karanténe.
Deň 12 (utorok): Objednali sme deti na opätovné testovanie.
Deň 15: Koniec karantény pre partnerku.
Deň 19: Koniec mojej karantény.
Opätovné testovanie detí.
Deň 20, 21: Negatívne výsledky testov detí, koniec ich karantény.
Poznámky pod čiarou
Nikto z priamych kontaktov, ktoré sme oznámili na RUVZ, nakoniec nemal pozitívny výsledok testu, takže sme nikoho našťastie neinfikovali.
Ako jeden z kontaktov sme uviedli aj môjho otca. Ešte skôr, ako ho stihli otestovať, sa dostal do vážnych zdravotných problémov. Zodpovedne pred návštevou pohotovosti volal na tiesňovú linku a podal info aj o možnom podozrení na COVID-19. Poslali špeciálnu záchranku. Jeho stav si pravdepodobne vyžadoval hospitalizáciu, ale bolo mu povedané, že s podozrením na koronu tam naňho zrovna nečakajú. Odbili to na mieste. O dva dni už bol ale v takom vážnom stave, že nakoniec musel skončiť v nemocnici s otravou a bol už v ohrození života.
Vôbec netušíme, kedy, kde a od koho sme sa nakazili.
Na záver ...
Nie je dôvod na paniku, ale primeraná opatrnosť je na mieste.
