Je veľmi pravdepodobné že napriek silnejúcemu odporu v uliciach a v odborných kruhoch sa vláda a jej podriadená parlamentná väčšina nakoniec prepracuje ku schváleniu pro-mafiánskeho balíčka. Tým príjmu pre seba a svojich blízkych de facto amnestiu. Bude to katastrofa.
Zostane však tisíc dôvodov prečo pokračovať v protestoch. Kam sa človek pozrie vidí prebiehajúcu deštrukciu.
Počnúc kultúrou s ministerkou Šimkovičovou. So svojimi pomýlenými názormi uviazla v období fašistického Slovenského štátu. Vtedy sa tiež ľudia delili na tých našich, normálnych, roduverných Slovákov a židovských nepriateľov. Dnes ukazuje na ľudí ktorí sa vymykajú z jej predstáv o hetero svete. Takáto nekultúrna osoba riadi ministerstvo kultúry. Je to hanba.
Pokračujúc ... ani neviem kde začať. Kaliňák, Šutaj Eštok, Blanár, Susko, Kamenický, ...
A končiac ministerstvom životného prostredia kde sa do popredných funkcií derú pytliaci a Huliakovia, ktorí chcú na futbalových štadiónoch stavať šibenice a vešať ochranárov.
Táto vláda musí skončiť. Nedostala mandát na rozloženie právneho štátu, na ekonomické zruinovanie rozdávaním, na transformáciu krajiny na maďarský spôsob, na ťahanie nás ku Rusku.
Čo však môžme spraviť viac, ako chodiť na protesty? Aké účinné kroky sa dajú podniknúť, aby sme dosiahli reálne výsledky a zabránili ďalšej devastácii?
Má zmysel bojovať. Momentálne je v hre dôležitý post prezidenta. Ak by sa Korčokovi podarilo zvíťaziť, máme na významnom poste človeka o ktorého sa dá oprieť. V istých hraničných situáciách môže vychýliť misku váh na správnu stranu tak, ako sa to stalo prezidentovi Kiskovi. A naopak, ak bude víťazom Peter Podržtaška, nič viac nestojí vláde v ceste navrhnúť a nechať vymenovať svojich sudcov (aj ústavných) či spraviť z Tibora Gašpara riaditeľa SIS. Prezident vymenúva troch členov súdnej rady, čo je tiež zásadná vec. A pre každý prípad môže zatiahnuť záchrannú brzdu vo forme amnestie. Máme skúsenosť s tými Mečiarovými.
Najbližší cieľ je jasný. A čo ďalej?
