Aj včera na večeru som si vyváral hranolky vo fritéze a zohrieval polievku in der Mikrowelle. Spolu so zapnutou umývačkou riadu to vyvolalo zážitok dávno zabudnutého prešovského večera- preleteli iskry! a pod kuchynskou lampou bola odrazu najväčšia tma . Verte-neverte podarilo sa mi nahodiť poistky nas5.
S každým sústom prvej, druhej, n-tej večere sa viac a viac zvečerievalo. Tma zahalila celú moju izbu nič nevynímajúc. Zatemnila aj moju myseľ- tiež som kdečo nevnímal. No nebola to tma, čo spôsobila otupenie zmyslov, ale matematika. Po celom dni učenia sa, som odrazu precitol s otupeninami minimálne druhého stupňa.
B udík sa ozval zo spálne a ja som musel skontrolovať čas. Niečo pred jednou v noci. Tie mamine lieky. Hodil som očkom po skriptách položených na vankúši. Len čo oko dopadlo, viečko sa zatvorilo a ja som sníval o nočnej more. Normálny večerný plynový sporák. Hlavu som z neho vytiahol, keď si niekto prisadol na moju posteľ.
B ol to otec, ten tiež s ledva otvorenými očami, sa chystal akurát do roboty. Bol si ma len začudovane obzrieť ako vzácny exponát v Ženevskom múzeu. Vidieť svoju mladšiu ratolesť učiť sa do rána-vec nevídaná.
P odľa mojich hodiniek však nebolo ráno, ale stále jedna v noci. Kŕčovito som sa z neho začal smiať, prečo asi sa chce uprostred noci vydať do roboty? Nevedno ako dlho som sa smial, no ocitol som sa v hypermarkete Kaufland pri košíkoch s pečivom. Obyvatelia Luníka 9 sa tam holými rukami hrabali v žemliach a niektorým deťom pripadalo vtipné pluť na rožky.
R anné lúče svetla prenikli do mojej izby a rozjasnili vyrážky na mojej tvári. Deň prebehol celkom všedne-ani som si ho nevšimol a bol o5 večer. Otec prišiel z roboty a v momente mi bolo jasné, že sa mi to nesnívalo. Rozpovedal, že počul zvoniť budík zo spálne(zaspal v obive pred telkou) a keď šiel cez kuchyňu zapáliť si rannú na balkón, mikrovlnka ukazovala pol siedmej(18:30 vypadli poistky), umyl sa, obliekol a pred odchodom sa prišiel pozrieť na mňa. Jediné jeho šťastie, že som ho informoval o správnom čase.
T ento zážitok mi ukázal, že čo sa sníva nemusí byť ďaleko od pravdy. O a skoro som zabudol. Dobrú chuť k tým rožkom, ktoré večeriate.
Na dobrú noc, či chuť
Deň pred skúškou zavše trávim nad knihami. Popri jedle sa snažím natlačiť aj kdejaké vedomosti do hlavy, nanešťastie ich asi taktiež ukladám do žalúdku, lebo aj tie vytrávi. Večer potom vyzerám ako v siedmom mesiaci. Nie ako v júli, ale moje božie(veríte, že tam sú, ale nikto ich nevidel) tehličky sa premenia na pneu-matiku. Život je krutý. Alebo svalovec, alebo inteligent...