Metrosexuál

Minulý týždeň som si kúpil Evu. Nie ako dievča na Krížnej, lebo ona mi povedala, že by radšej šla s Tchorom ako so mnou. Ako vidíte, so mnou sa ani prejsť za peniaze nechce. A toho Tchora nepoznám, aj keď som hľadal v telefónnom zozname, nebol tam. Kúpil som si teda Evu, ten častopis, kde často je raz za mesiac. Otvoril som ju a zistil, že nikdy nie je príliš často. Tomu zatiaľ nerozumiem. Niečo s pitím na ex. No skrátka sos exom to malo súvis.

Aspoň, že to nie je ten časopis z väzeňského prostredia. Viete ten o cele, britvách. V tomto boli aj nejaké zakázané strany. Na nich bol Santa s pani Santovou a ležali v posteli. Nadpis:“Robte to ako Santa“. To je nápad! Veď Santa robí len na Vianoce a zvyšok času môže (sú)ležať v posteli...

Na ďalšej strane bola zmenáreň. Mám nejaké tie zahradničné mince a preto som tam napísal. O týdeň mi pod bránou zazvonila redaktorka s týmom. Zbehol som dole a nastrčil dlane s mincami, ale oni na mňa hodili siete, naložili do auta a po pár minútach vyhodili do jazera. Keď som vážil o polovicu menej, vytiahli ma a odniesli do štúdia. Môj obal zišiel dole aj bez mydla. Moje letokruhy!

Zhrnul sa okolo mňa kopec ľudí. Strihali mi vlasy, vytrhali obočie. Teraz mám dve a nie jedno celistvé. Chlpy z nosa a uší boli za pár hodín fuč. Po tomto si dali prestávku, lebo chlpy v miestnosti siahli každému po kolená. A navyše, bolo tam ešte niečo a každý hovoril, že má toho už po krk. Po prestávke ma oholili na tvári a pod pazuchami. Na zvyšok tela použili kosačku na živý plot. Po rokoch som zbadal svoju pupočnú šnúru. Aj vy cez ňu močíte?

Ráno som sa zobudil so zoznamom vecí, ktoré si mám kúpiť a ako si počíňať. Krémujem si ruky, aj tvár. Umývam a češem si vlasy. Holím sa, používam gél na holenie aj balzám po. Môžem vyraziť do školy. Dievčatá po mne pokukujú, žmurkájú a potom narážajú do stien. Veci im padajú z rúk. Už viem prečo so mnou nikdy nehovorili. Lebo koktajú a potom sa červenajú. Preto len tak na mňa pokrikovali “chudák“, “trapko“ a iné dvojslabičné slová, aby sa nezakoktali. A ja som si myslel, že ma nemajú rady.

Na drhý deň si pripadám ako úplný teploš. Smrdím ako drogéria. Ako kvety. Ako parfém. Neviem to rozoznať, lebo len včera som si prvýkrát vyfúkal nos a začal cítiť. V rozprávkach písali, že až keď človek začne niečo cítiť, môže sa zaľúbiť. Cítim sa dobre, možno sa i zaľúbim.

Na tretí deň sa so mnou nechceli kamaráti baviť. Hovorili, že už nezapadám. Ja som si stále myslel, že kamarátov som si vybral podľa toho ako sa chovajú a nie ako vyzerajú. Som z toho smutný a neviem, kedy sa mi stane niečo dobré. O, a hovoril som s Beatkou. Je strašne milá. Hovorí mi milé veci a aj inak je veľmi milá. Zajtra ju beriem na kávu.

Deň štvrtý. Bol som s Beou na káve. Je otrasná, ako všetky ostatné dievčatá. Pozerá na mňa len ako na doplnok, ktorý jej ladí s kabelkou a lodičkami. A to som ešte jej flotilu nevidel. Aj tak sa cítim pri nej zle. Vôbec ju nezaujíma, kto som.

Je piatok. Nemám kamarátov, ani kamarátky. Chlapi ma neznášajú, dievčatá ma chcú za frajera. Všetko mi ide ľahšie, mám úspech a predsa, keď sa otočím, šušká sa, že som gei, alebo niečo také. Trávim denne hodiny prvkami z návodu, namiesto ležania pred telkou. Bola drina dotiahnuť to tam, kam som to dostal.

Návod som stratil, ale niečo ostalo. Nikdy som nevedel, že pekní chlapci to nemajú bohvie ako ľakhé. Kamarátov majú len pár a nikdy nevedia, či sa dievčaťu páčia, alebo len obal predáva. Na druhej strane, kto sa nesnaží o dobrý výzor a je „len“ dobrým človekom sa zbytočne kráti o to druhé?