Čo znamenali prázdniny pre ľudí prázdninujúcich, to im závidím. Lež niekto musel i robiť na invalidov, bezdomovcov, nezamestnaných, deti a hlavne tých flákačov študentov! Dvaja takýto blbci sa jedného dňa po náročnej práci vydali na obed. Veď s heslom to čo zarobíš prežer cez deň a zajtrajšie prepi v noci, sme si dávali do tela. Stáva sa aj v lepších rodinách.
Po príchode na letnú terasu zastrčeného podniku v jednej tmavej Košickej uličke, myslím, že sa volá Hlavná, sme sa usadili. Dobrú pizzu tu majú, aj milú čašníčku, ktorá si len občas pomýli quarto formaggi a quatro staggione. 4 druhy syra, či 4 druhy mäsa, pre vegetariána to isté len nebárs.
Už sme si aj objednali a čakanie na prekvapenie, čo dnes donesie, sme si spríjemňovali sledovaním ľudí. Kripli a čudáci sa rinuli zo všetkých strán. Radosť pozerať. Ľudia v domienke, že ich nik nesleduje, dokážu robiť veci zaujímavé. Poškrabkať sa v zadku, prečo nie? Treba na to aj zastať a poriadne sa rozkročiť. Veď sa nikto nepozerá, netreba decentne(ak sa vôbec dá decentne), na to trebá hrubú silu. Do rúk drôtenú kefu a... Špárať si v nose a potom prácičku skontrolovať v najbližom výklade? Svedčí podľa mňa o pedantnom charaktere.
Tu i tam, kde sa vzala, tu sa vzala, prichodí ti bezdomovkyňa vysoká, švárna to dievčina. Len jednu nohu vliekla za druhou ako prebitú. Isto veteránka z Vietnamu. Pod fúzmi sa usmievala, na 10 metrov som fúzy zbadal. Ale jej vzdušnú auru som zavetril už skôr. Už len ruky predpažiť a je to Zombie z hororového filmu, VH1 classic, roky sedemdesiate. A za ňou špotala sa, od nôh po hlavu 120cm, od nôh po hrb 140cm, kamarátka z mokrej štvrte. Ale nie ako, že obidve boli zvlhnuté som myslel, inak. Nohy sa jej preplietali prerýchlo, lebo 4 kroky jej trebalo na jeden zombie krok. A nie, nič medzi nimi nemliaskalo. Chlpaté boli aj chodidlá zo spodu, chodila ako vo vate, Tolkienova múza Hobbitka.
I dobehla ti ona tú Zombie kamarátku a prásk jej jednu na pozdrav. Ako? Z igelitovej tašky Mango vytiahla drevenú latu, čo vyžobrala pred Urob sa sám. Vytasila ju ani excalibur nad hlavu. Zablyšťala sa drevená lata na slnku a už cvendžala ovzduším. Vzduch rezala ako maslo, isto ju zhotovil Japonec a vedľa katán mu stála, kým sa Hobitke do rúk nedostala. Dopadla tá lata na telo. Prásk. Zadunelo na celú Hlavnú lepšie ako subwoofer na Free Summer. Ej zaťala do živého, pomyslel som si.
Zombie len pootočila hlavu, čo už aj tak krivo na krku stála a vystrelo ju trocha. Z úst jej vyšlo:"Ehu úk hehe buk". Nerozumel som po mŕtvolsky, tak som dúfal, že Stredozem na Slovensku je a Hobbitka zanôti Slovensky. Veď Slovenky najkrajšie devy pod slnkom sú, nie vari?
...z dôvodu rozsahu článku pokračovanie o hodinu aj niečo
Hobbit vs. Zombie
Vojny poluličných gangov sa stávajú krutou realitou. Po L.A.(el ej) už aj v uliciach Košíc. Kruté dokazovanie, koho je ktoré teritórium. Zákerné útoky od chrbta, dokonca zamaskované zbrane stále pri sebe. A pred nimi obraz panenky Márie, predstieraná hluchonemota, chýbajúca končatina. Nastali ťažké časy. Toto je chyba v kóde. Stroje prebrali vládu nad svetom. Žite si svoje životy a nečítajte ďalej, alebo otvorte oči a čítajte. Ale vedzte jedno. Potom dole pod článkom nezabudnite kliknúť na dobrý článok...