Na ranách spomienky namiesto hojivej masti, náplasť z básní, z básní, z básní, z básní, ktoré z hŕby známych vôbec nikto nečíta. Aj bez modlitieb majú rieky plné korytá; skôr než viera exploduje, tak sa zasní, tikajú hodiny, novovek zadriemal v šťastí.
Novovek zadriemal v šťastí a stíchli zbory, spisujem ti verše na krídla nočnej mory jeden za druhým, tretím, štvrtým, celé hory, tvoja tvár až ku korienkom vláskov horí. Novovek zadriemal v šťastí, asi bude chorý, alebo blázon, no neviem, ktorý z nich je ktorý.
Tvoj obraz je na dotyk blízko, ale nehovorí, iba krv si špacíruje z predsiene do komory.
29. nov 2011 o 09:24
(upravené 30. nov 2011 o 19:38)
Páči sa: 0x
Prečítané: 560x
Divoký sonet
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(27)