Konečná

Pred vlakom bielou šatkou kýva,
zamáva oknám naposledy,
ostane sama, krásna, živá,
alebo bude lásky sliediť.

Pozrite, vie sa milo pýriť,
naoko smutná, v srdci hravá.
Buď iba dusno nežne víri,
možno sa bielou farbou vzdáva.

Vy, roky, proste koľajnice,
aby sa nikdy nepretrhli;
na bozky čaká jedno líce
hľadajúc žltý pyrit v uhlí.

Niekedy k šťastiu málo stačí,
čierny prach odhoď nekonečnu.
Ak vonku píska nový vláčik,
konečne prišiel na konečnú.