Písmo:
A-
|
A+
Tráva chladí. Smutné oči neba
nevráskavia kŕdle šedých mračien.
Moment trval, kým sa človek nebál
kývať zlatom ponad hniezda stračie.
Ak je čudné, že chcem prúdom času
plávať s tebou, nech ťa lásky zmätú,
čarovlásky, ktoré plnia čašu
všetkým, čo sa rýchlo vzdali svetu.
Zaspal vietor, prebudil sa vánok,
do okolia sála vlažné ticho.
Pod sukňami hviezdnych chuligánok
hrajú karty Galileo s Tychom.
Uč ma sebou, muč ma celým svetom,
kým v ňom ešte nie som zabudnutý,
pokiaľ nám smrť nevysloví veto,
spláchnime ju v sladkom zabudnutí.
Slepá láska zmení na prach telá,
z ktorých život potichúčky zobe.
Chcem ťa mať rád, len ak by si chcela
ležať krátku večnosť v mojom hrobe.
