Naraz všetkými smermi

Ak náš svet stratí stabilnú dráhu,
a viac ju naspäť nezíska,
počkáme Boha na jeho prahu,
kým maže pólom ložiská.

V oblakoch prachu kozmickej černe
zapália kňazi kadidlá,
prednesú prosby hlúpo a mierne
za trochu vosku do krídla.

Umelé krídla nenájdu nebo,
kde si čas plní kalamár,
aby im plný kalendár sebou
na cestu naspäť naklamal.

O chvíľu bude trištvrte na nás,
no ešte nie sme mŕtvoly.
S pálivou smolou na pätách zahlás:
Vydržme, až nás prebolí.

Prebehnúť naraz všetkými smermi,
vesmíru pozrieť na nity
a potom zistiť za jeho dvermi,
k čomu je vlastne prišitý,

Počkáme Boha na jeho prahu,
kým maže pólom ložiská,
na tichom mieste, kde v jednom ťahu
planétam v osiach nepíska.