Mihajú sa okamihy zo skladačky nudného dňa.
Každá chvíľa ti však príde zbytočná a nepríhodná.
Dookola prešľapuješ po tej istej hrude,
či ti niekto nedá návod, o čom život bude.
Podchvíľou si jasné nebo púšta v daždi svojou žilou,
preto kým je život mladý, splachuješ dni zasmušilo.
Zrazu nájdeš desať rokov pretečených cez dlane.
Nik ti nedal povel k štartu, nevieš kedy nastane.
V jednom kuse iba klušeš,
slnku kmášeš zlatý účes,
kým sa neschová.
Uháňa poza zem nocou skryté,
aby ti za chrbtom na úsvite
vyšlo odznova.
Slnko sa rado krúti
na svojej relatívnej púti,
ale ty si starší,
s dychom kratším,
bližšie dňom kde smrtka straší.
Každý rok je čoraz kratší. Čas to vôbec nechápe.
Všetky plány vyšli nazmar ako skice na zdrape.
Postávanie v mĺkvom zúfalstve si angličan v sebe nosí,
pokročil čas, pieseň končí, hoci by som chcel ešte čosi.
Môcť byť doma, opäť doma.
To je túžba podvedomá.
Vždy keď prídem domov po slote a pľušti,
zmeravené údy k teplu ohňa pustím.
Z diaľky skrz brázdy rozľahlého poľa
k sluchom sa znelka zvonu vkradla.
Veriacich na kolená volá
počúvať nežné zaklínadlá.
. . . . . . . . . . .
Ticking away the moments that make up a dull day
Fritter and waste the hours in an off-hand way
Kicking around on a piece of ground in your home town
Waiting for someone or something to show you the way
Tired of lying in the sunshine staying home to watch the rain
You are young and life is long and there is time to kill today
And then one day you find ten years have got behind you
No one told you when to run, you missed the starting gun
And you run and you run
To catch up with the sun
But it's sinking
Racing around
To come up behind
You again
The sun is the same
In a relative way,
But you're older
Shorter of breath
And one day closer to death
Every year is getting shorter, never seem to find the time
Plans that either come to naught or half a page of scribbled lines
Hanging on in quiet desperation is the English way
The time is gone, the song is over, thought I'd something more to say
Home, home again
I like to be here when I can
When I come home cold and tired
It's good to warm my bones beside the fire
Far away, across the field
The tolling of the iron bell
Calls the faithful to their knees
To hear the softly spoken magic spells
Roger Waters, Time (Dark Side Of The Moon, 1973)
