V prvom rade:
Rýmované básne sú iba jednou z možností písania, nie jedinou. Rým nie je v žiadnom prípade obmedzením, ale spôsobom. Preto prenechávam obmedzenia obmedzeným a nemožnosť nemožným. Aj z rýmov sa dajú vytĺcť kvalitné myšlienky, ale najprv je bezvýhradne nutné ich zvládnutie.
Jedna z prvých školských poučiek o rýme znie: Rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov. Táto nepresná definícia môže podľa mňa za to, že rým je tam, kde je. Mnohí si povedia: ak sa mi zhodnú dve slabiky, je to rým. Nie je. Práve preto uvádzam naschvál viac príkladov základných pravidiel. Rýmovacie finty a blufy nie sú predmetom uvažovania, tie prichádzajú do úvahy až neskôr.
Samohlásky a spoluhlásky, ich vzájomné striedanie a väzby. To je recept na kvalitné rýmy a rytmy. No dobre. Ešte trochu cviku, kúsok prehľadu, štipku slovnej zásoby a zbavenie sa všetkých fóbií.
Rým je záležitosť zvuková, nie vizuálna, preto nie je vo väčšine prípadov dôležité, či ide o spoluhlásky s mäkčeňmi. Takisto nezáleží ani na tom, že v niektorých prípadoch dochádza k tzv. spodobovaniu (chlieb sa vysloví ako chliep, chlad ako chlat a pod.).
Všetky príklady sú zvolené tak, aby sa rýmovali rovnakoslabičné slová. Aj to je jeden zo spôsobov, ako si s rýmom precvičovať aj rytmus, teda zabiť dva problémy jednou ranou.
Slová sa budú navzájom rýmovať, ak sa v nich zhodnú:
- Dve posledné samohlásky a spoluhláska medzi nimi. Na dĺžke samohlások nezáleží;
gény - meny
streda - nedá
opáta - záplata (zapláta)
Ypsilon a mäkké i sa vyslovujú rovnako, teda:
kovy - loví
chýba - ryba
prázdniny - obviní
Ä - e sa vyslovujú rovnako (posledný človek, ktorý dokázal vysloviť "ä" bol, tuším, Viliam Záborský;
päta - letá
žriebätá - obeta
Dvojhláska je rovnocenná so samohláskou, to znamená:
lieky - deky
viera - meria
kôra - tvoria
- Dve posledné samohlásky, medzi ktorými bude spoluhlásková skupina, pričom zhoda sa vzťahuje k celej skupine;
kobra - dobrá
svetlá - metla
skúška - brušká
- Dve posledné spoluhlásky a dve posledné samohlásky;
obed - obeť
desať - vešať
opát - kopať
V začiatkoch je lepšie rýmovať slová s rovnakým počtom slabík, pretože práve slovné spojenia sú častým zdrojom rytmických chýb, v ktorom dochádza k arytmickému rýmovaniu párnoslabičných (ženských) a nepárnoslabičných (mužských) rýmov. Problematiku rytmu vo viazanom verši som dávnejšie popísal v tomto článku.
Teraz uvediem niekoľko príkladov rýmovania jednoduchých slovných spojení. V zátvorkách sú znázornené počty slabík zo schém rýmových celkov.
Štvorslabičné slovo a dve dvojslabičné:
nezávisí - lezú krysy (4 - 2+2)
dlhé slová - čerešňová (2+2 - 4)
Predložky na seba viažu prízvuk, teda:
na dereši - niečo rieši (1+3 - 2+2)
pri prístave - popolavé (1+3 - 4)
na kríži - ublíži (1+2 - 3)
netreba - pre teba (3 - 1+2)
vezie v káre - cez chotáre (2+2 - 1+3)
Slovné spojenie s jednoslabičným slovom, ale až po porozumení rytmiky:
nevylez - malý les (3 - 2+1)
ďalší voz - plný kôz (2+1 - 2+1)
pre starú mať - nechcú ju mať (1+2+1 - 1+1+2)
Gramatický rým tvoria slová rovnakých slovných druhov zhodujúcich sa v rodoch, číslach, pádoch atď. Najklasickejšie príklady tvorí:
- rýmovanie podstatných mien rovnakého druhu a pádu;
láska - maska - vráska - páska - kráska
mesto - cesto - gesto - miesto
pera - viera - dcéra - miera
kluby - sľuby - duby - zuby - zruby
- rýmovanie slovies rovnakého čísla a osoby, prípadne v neurčitku;
morí - korí - dvorí - horí
žijú - bijú - skryjú - vyjú
poznali - zobrali - nechali - volali
poľovať - hodovať - milovať - zjavovať
Donedávna som si myslel, že gramatický rým je najväčším strašiakom. Mýlil som sa. Niektorým stačí posledná samohláska, tým najostrieľanejším sa "rýmujú" aj posledné spoluhlásky, čo už je brutalita najhrubšieho zrna.
vtáčiky - zobali
prestali - umyli
nádoby - nesmelý
stolček - vláčik
