Ruka v ruke v rýchlosti prijatia správnych opatrení by sme sa nemali spoliehať iba na EÚ. Vláda mala diskusiu o energetickej pomoci rozbehnúť počas prázdnin. Tento čas premrhala a aj preto majú všetky okolité krajiny už buď pomoc prijatú a schválenú, alebo aspoň majú jasno, aké opatrenia prijať. Je potrebné, aby pomoc mala viacero kritérií. Mala by byť aspoň čiastočne diverzifikovaná, celoplošná a mala by riešiť domácnosti, verejnú správu, zamestnávateľov a firmy. Ak vláda nepodporí všetkých, bude sa naďalej zvyšovať inflácia a príde k ďalšiemu zdražovaniu domácností. Naopak, jediný, kto by mal v tejto situácii masívne šetriť je štát a vyškrtať všetky nepotrebné výdaje. Toto sme nevideli celý tento rok, vláda a ministerstvá boli jediní, ktorí si neuťahovali opasky.
Zároveň, ak sa príjme opatrenie, v rámci ktorého sa predpokladá šetrenie 15 % na spotrebe energií, budú najviac postihnuté nízkopríjmové domácnosti. Tie v rámci potravín, liekov aj nákladov na bývanie a energie už šetrili a šetria. V podstate všetky nízkopríjmové domácnosti sú už po skoro roku masívneho zdražovania na hrane. Alebo skôr za hranou. Pre tieto domácnosti už žiadne ďalšie úspory v rámci energií nebudú možné. V systéme 15% požadovaných úspor sú tieto vopred odsúdené na likvidačné platby za energie. Postihne to viac ako tretinu z 1,9 milióna všetkých domácností na Slovensku. Pre väčšinu seniorov, jedno osobových domácností, osamelých rodičov či viacdetné rodiny by to bola katastrofa. Naopak, požadovaných 15% by mal šetriť štát vo svojich inštitúciách. Na rozdiel od domácností, keď štát prekročí 85% nestane sa nič. Poplatok pre domácnosť môže byť likvidačný.
Inflácia a zdražovanie je pritom podľa štatistických údajov najvyššie za posledných 22 rokov. Okrem toho, že väčšina krajín EÚ už pripravila masívne kompenzácie príjmov domácností za budúce zdražovanie ceny energií, a to najmä cestou ich zastropovania, ponechali si v rozpočtoch masívne rezervy práve do sociálnej oblasti. Nemecko viac ako 60 miliárd Eur, Fínsko, ktoré má rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko 15 miliárd eur. Nie je podstatné, koľko sa nám ako Slovensku podarí alokovať na budúci rok ako rezervu na sociálne dopady, podstatné je, aby tam takáto významná rezerva vznikla. A aby bola na úkor štátnych inštitúcií a ich šetrenia v prospech domácností, miest a obcí a zamestnávateľov.
