A to všetko v systéme, kde občania - prijímatelia, nedostávajú priamo príspevok na starostlivosť ako štátnu dávku. Dostáva ju zariadenie, teda poskytovateľ. Tento chorý systém vedie k poradovníkom a čakaniam, ktorých sa mnohí z dotknutých občanov ani nedožijú. A ku korupcii s tým spojenou. Ak by dostával občan priamo štátnu dávku, mohol by si slobodne vybrať. A viedlo by to konečne ku konkurencii medzi poskytovateľmi. Dnes je občan rukojemníkom a čakateľom. V lepšom, ak niečo má, tak to dá, aby sa dostal do zariadenia. Toto všetko ide naďalej podporovať ministerstvo.
Pritom v okolitých štátoch napr. v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku ale aj v Čechách, základným nástrojom finančného zabezpečenia potrieb osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré strácajú schopnosť starostlivosti o seba z dôvodu veku je príspevok na starostlivosť priamo občanovi a zaistenie starostlivosti ako štátnej dávky. Príspevok na starostlivosť dostáva od štátu človek, ktorý je kvôli dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu závislý na pomoci inej osoby. Výška príspevku je závislá na veku žiadateľa a miere jeho závislosti na pomoci inej osoby Minimálna, ľahká, stredne ťažká a ťažká. V susedných Čechách je to u dospelého človeka 800, 4000, 8000 a 12000 českých korún, u dieťaťa 3000, 5000, 9000 a 12000 českých korún. Zavedenie príspevku na starostlivosť v Čechách donútilo dovtedajší mimoriadne skostnatelý systém sociálnych služieb reagovať. Päť rokov od zavedenia tejto filozofie sociálnych služieb si podľa materiálov českého ministerstva práce a sociálnych vecí službu registrovaných poskytovateľov platilo iba okolo 18 percent ľudí. Približne o 53 percent seniorov a zdravotne postihnutých občanov sa stará príbuzný či blízky človek. O takmer pätinu občanov sa stará cudzí človek, väčšinou so znalosťou diagnózy a schopnosťou prispôsobiť sa jej. Len necelá desatina príjemcov príspevku si opatrovanie zaistila u profesionálov. Na Slovensku nikto nepríde s takouto myšlienkou?
Na Slovensku v roku 2010 bola v pobytových zariadeniach sociálnych služieb zabezpečovaná služba približne 35 000 ľuďom. Ale ďalších 14 000 ľudí čakalo v poradovníkoch. Títo by v systéme príspevok na staroslivosť = štátna dávka dostávali peniaze od štátu a mohli by sa o nich postarať najbližší alebo profesionálny opatrovateľ. Keby sa Mihál miesto Kórei išiel pozrieť na východné Slovensko, zistil by, že každý pondelok odchádzajú východniarky v produktívnom veku opatrovať do Rakúska. U nás by im nikto nezaplatil, lebo čakatelia na sociálne služby nemajú z čoho. Príspevok dostane iba zariadenie. Nie prijímateľ.
Novela zákon o sociálnych službách z dielne Mihál Nicjolsonová predstavuje výrazne zhoršenie postavenia prijímateľa sociálnej služby, nehorázne stigmatizuje až kriminalizuje ľudí odkázaných na sociálne služby aj ich príbuzných, okliešťuje jej dostupnosť neprimeranými finančnými nárokmi, ktoré sú prenášané aj na ťarchu príbuzných.
O kvalitu a podmienky poskytovania sociálnej služby sa Mihál s Nicholsonovou nezaujímajú a posúvajú ich implementáciau až do roku 2015. Lobby poskytovateľov neverejných sociálnych služieb zapracovala a duo Mihál s Nicholsonovou spustili neférovú hru plnú falošných tónov, ktorej skutočným leitmotívom je sociálna eutanázia najzraniteľnejších a najslabších. Proste sloboda a solidarita v praxi.
