Správa o arogantnom správaní Ivana Gašparoviča ( http://www.sme.sk/c/5879413/prezident-premierke-na-hokeji-nezavadzajte.html ) ma vlastne ani neprekvapila. Vieme všetci z médií, (a ja i z osobných skúseností člena mojej rodiny) ako sa správal počas svojej politickej kariéry počas niektorých dôležitých momentov. Vieme, že bol členom komunistickej strany, vieme, že bol pravou rukou a poskokom Vladimíra Mečiara. Vieme, kým sa obklopil po zvolení do úradu, vieme, že vždy drukoval úplne vedome nacionalistickým a populistickým politikom.
Videli a počuli sme v priamom prenose, ako vynadal pánovi prezidentovi Kováčovi. Bol tam a pozeral sa na nezákonné odňatie posleneckého mandátu právoplatne zvolenému poslancovi, bol to on, právnik, za asistencie koho sa porušovala ústava našej krajiny. Bol to on, kto chechtajúc sa s Ficom v priamom prenose povedal "boha, ale sme im dali, novinárom..." komentujúc tak správy o svojom zvolení do úradu.
Bol to on bratajúci sa so Slotom. Je to on, ktorý je preukázateľne na fotografiách s osobami podozrivými z miliónových ekonomických trestných činov, ktorý kontakty s nimi poprel. Bol to on, ten prezident všetkých občanov, ktorý na sneme Smeru počas predvolebnej kampane povedal že je de fakto jeho členom.
Bol to on, ktorý nepoznal v priamom prenose mená vlastných poradcov. Bol to on, kto nevedel načo slúži Google. Bol to on, ktorý si z Jána Krstiteľa Balázsa v priamom prenose robil posmech, či je on nejaký farár či čo. Bol to on, ktorý zabudol svoje vlastné volebné slogany a bol to on, kto ignoroval vlastného občana
s transparentom priamo pred vlastným nosom.
Zjavne zaň nedovidí.
Bol to on, ktorý sa vždy prezentoval prostoduchosťou, zabúdajúci, zatĺkajúci, arogantný, neschopný sebareflexie. Muž mnohých ošúchaných frází, muž bez vízie, bez schopnosti svojím príkladom povzniesť ducha národa a postaviť pred neho ciele, dôležité výzvy v mnohých oblastiach nášho verejného života.
Zabudol na mnoho vecí, na ktoré by prezident zabudnúť nemal. Nie však neúnavne šliapať svoj kariérny chodníček bez ohľadu na etiku, spravodlivosť a odbornosť.
Viem, že nároky na najvyššiu funkciu v štáte môžu byť veľké. Myslím, že poviem za všetkých, že nehľadáme superhrdinu, nehľadáme nového Gándhího. Postačí aj niekto, kto len nebude na obtiaž a hanbu.
Pán Gašparovič, my občania nechceme tak veľa. Nezavadzajte právu, nezavadzajte slušnosti, nezavadzajte budúcnosti našej krajiny.
A my vám za to budeme platiť až do smrti.
