Socialistické základy
Základ položil komunistický systém a riadenie výstavby. Stavalo sa na zoštátnených pozemkoch, bez konkurencie, osobnej zodpovednosti a verejnej kontroly či diskusie. Štátne orgány určili hustotu zástavby a percentuálne zloženie jednotlivých veľkostných kategórii bytov. Monopolný dodávateľ Pozemné stavby si nadiktoval technológie a panelové systémy výhodné pre seba a nevhodné na tak svažitý a členitý terén. V dôsledku nevyhnutných zemných a základových prác boli priemerné náklady na byt rovnakej kvality o polovicu vyššie ako v Petržalke. Z týchto dôvodov sa nevyužili ani možnosti svažitého terénu, ktorý je stavebno-technicky, architektonicky i ekonomicky najvýhodnejší na vybudovanie garáží pod domami. S minimálnym navýšením nákladov mohli na celých Dlhých Dieloch byť pod domami garáže pre minimálne 20-30% bytov. O toľko mohlo byť teraz viac zelene a menej problémov s parkovaním.
Príbeh jednej ulice
Sloboda získaná v novembri 1989, a následný rozvoj trhovej ekonomiky s konkurenciu priniesli nádej na zlepšenie života na sídlisku. To sa prejavilo dobudovaním obchodov, niektorých služieb i kostola. V inom sa však kvalita života zhoršuje. Charakteristickým príkladom, ktorý sa s malými obmenami podobá aj iným častiam, je vývoj na ulici Jána Stanislava. Socialistické paneláky na 3-4 metre vysokých betónových základových stenách, kde stačilo pridať vodoizoláciu, garážové vráta a žiarovku na vybudovanie garáží pod nimi. Prvý nesocialistický dom na rohu s ulicou Nad lúčkami ukázal pozitívne možnosti výstavby v prostredí slobody a trhovej konkurencie. Neporovnateľne lepší dizajn, garáž pod domom, stromy zachované pri výstavbe v tesnej blízkosti domu, trávnik i chodník skracujúci pešiu komunikáciu pre všetkých obyvateľov.
Potom však prepukli negatívne dôsledky bačovania investorov bezohľadne naháňajúcich maximálne zisky na úkor okolitých obyvateľov a životného prostredia. So súhlasom úradov, ktoré za dve desaťročia nedokázali spraviť žiaden koncept rozvoja územia, ani ustrážiť záujmy jestvujúcich obyvateľov, ktorí ich živia svojimi daňami. Keď sa chystalo schválenie výstavby komplexu pri schodoch prepájajúcich ulicu Jána Stanislava a Nad lúčkami, viacerí vlastníci susedných nehnuteľností - bytov žiadali stavebný úrad, aby ich zaradil ako účastníkov stavebného konania. Úrad to zamietol a investorovi - OTYK - dovolil enormnú zastavanosť, likvidáciu zelene a maximálnu výšku, ktorá sa ako-tak zmestila do svetlotechnických noriem pre zatienenie jestvujúcich bytov. Zvlášť v spodných podlažiach sa tým výrazne zhoršila kvalita bývania, keďže z druhej strany domu je na kopci ďalšia tieniaca bytovka. Na ulici, kde už pred touto výstavbou bol nedostatok parkovacích miest, pribudli ďalšie vozidlá obyvateľov a návštevníkov nových domov. Na písomné otázky a pripomienky k tejto výstavbe Miestny úrad odpovedal neúplne, vyhýbavo alebo vôbec. Starosta za KDH dovolil OTYKu počas výstavby aj každú nedeľu celý rok od skorého rána rušiť obyvateľov širokého okolia hlukom zo stavby. Počas výstavby bol často taký problém vôbec prejsť ulicou, že viackrát sa vozidlá OLO vôbec nedostali ku kontajnerom, alebo všetkých budili trúbením, aby mohli prejsť.
Sľuby a realita
V marci 2005 povedal starosta B. Hollý pre Bratislavské noviny, že na výstavbu môže M.Č. "vplývať iba nepriamo prostredníctvom regulatívov pri príprave a schvaľovaní územného plánu, ako je napríklad počet podlaží, index zastavanosti územia a podobne." Regulatívy však neboli žiadne, alebo také aby vyhovovali záujmom maximálnych ziskov developerov. Spôsob a príliš dlhý čas prípravy územného plánu Bratislavy svedčí o tom, že kompetentným vyhovuje že nie sú stanovené jasné pravidlá, a zastavanosť na Dlhých Dielov je najväčšia v Bratislave, aj keď ich terén by si vyžadoval nižšiu zastavanosť i počet podlaží. Povedal aj že jeho cieľom je spríjemniť život obyvateľov. Na ulici J. Stanislava a mnohých ďalších sa však kvalita života výrazne zhoršila.
Nová starostka I. Hanulíková vyhrala vo voľbách v r. 2006 hlavne pomocou sľubu že zastaví zahusťovaciu výstavbu. Tento nesplnila. Aj na ul. J. Stanislava rok po jej nástupe do funkcie začal Stav Trade s výstavbou ďalšieho domu. Ešte vyššieho, väčšieho a tak nalepeného na cestu, že neostal priestor ani na symbolický polmetrový pásik zelene. Jediné čo sa zlepšilo bol zákaz nedeľnej práce na stavbách, ktorý sa však nie vždy dodržiaval, a ktorý nebránil občasnému hluku zo stavby o polnoci či 5,30 ráno. Podobne v iných lokalitách Dlhých Dielov. Aj tu, aj za jej starostovania a s jej schválením funguje bratislavská prax developerov stavať o niekoľko podlaží vyššie ako dovoľuje stavebné povolenie. To by úrady vyhovárajúce sa neustále na zákony dovoliť nemuseli.
Bariérové komunikácie
Na ulici je aj materská škola s jaslami, (s adresou L. Fullu) Od nej je možné cez zastavovaný svah zbehnúť peši za 4 minúty k električke na Karloveskej. S kočíkom trvá cesta takmer pol hodiny cez ul. Nad lúčkami. Pri budovaní schodov tvoriacich skratku z polovice ul. Nad lúčkami socialistickí stavbári na taký detail ako jazda s kočíkom alebo dokonca pre vozíčkarov nemysleli. Bolo to možné riešiť pešou komunikáciou medzi spomenutými novostavbami. Tá bola už v pôvodnom projekte sídliska, a mala byť pokračovaním schodov z ulice Ľ. Fullu, medzi domami J. Stanislava 27 a 29, k nadchodu pre peších pri električkovej zastávke "Nad lúčkami". Nestalo sa. Medzi spomenutými novostavbami sú len strmé kľukaté schody, navyše tak zle zrealizované že za dažďa na podestách stojí 1-2 cm vody. Dôvod nepostavenia bezbariérovej komunikácie je maximálna zastavanosť a zisk developerov odsúhlasená stavebným úradom. Vedenie MU nedokázalo ani len zabezpečiť prepojenie tejto pešej komunikácie s nadchodom pri zastávke električky. Túto trasu však používajú aj stovky obyvateľov z vyšších častí Dlhých dielov, aby nemuseli chodiť preťaženou a dlhšie trvajúcou autobusovou dopravou cez DD.
Ľudia a stromy
Takto ústretovo bolo doriešené aj upratovanie po stavbe. Zatiaľ čo od drobného stavebníka vyžaduje stavebný úrad k stavebnému povoleniu aj tabuľku odpadov vyšpecifikovaných podľa cca 10 kategórii s uvedením množstiev, pre veľkých hráčov to neplatí. V polovici apríla 2010 zahrnuli na svahu pod týmito stavbami stavebný odpad vrátane panelov, železa, plastov v množstve minimálne plne naloženého nákladného auta pár cm hrubou vrstvou hliny. S vedomím starostky, ktorú som upozornil keď to začínali. A na záver hroziaci ďalší problém: od rozbehnutia tejto neprimerane veľkej výstavby sa výrazne zhoršilo prepadávanie terénu v okolí. Od ul. Ľ. Fullu, v celom priestore medzi domami Ľ. Fullu 22 a 24 a J. Stanislava 27 a 29, vrátane schodov, ktoré sa tam nachádzajú.
Podobne by sa dalo písať o nových stavbách, ktoré zabránili aj prístupu sanitky a požiarnikov k obytnému domu, zhoršujúcich sa peších komunikáciach, naapr. Nemožnosti dostať sa normálne cez nadchod nad Majerníkovou spred BILLy na námestie v pokračovaní pešej zóny, o tom že podnes nikto nenahradil desiatky zdravých stromov vyrúbaných pri stavbe LIDLa naproti Riviére, o katastrofálne malom a schátralom kultúrnom dome z čias reálneho socializmu, ktorý nestačí ani pre Karlovu Ves bez DD. od nedostatku parkovej zelene a športovísk pre deti odrastené pieskoviskám špineným psami a pár húpačkám devastovaným pubertiakmi hlučne a beztrestne pijúcimi alkohol v ich blízkosti.
Politici a úradníci
Keď prídu občania za poslancami z KDH a SDKU, tí často povedia že sa nič nedá robiť kvôli starostke zo Smeru. Tá zase vraj nemôže pre obštrukcie poslancov, alebo rozhodnutia magistrátu či ministerstva. Úrad pri vybavovaní žiadostí drobných stavebníkov o mesiace prekračuje zákonné lehoty. Ale keď ide o stavby, prospech a zisk veľkých developerov zrazu ide všetko čarovne rýchlo, nie sú problémy s drobnôstkami v tlačivách, úradnými hodinami ani rozpormi medzi poslancami a starostkou. A keď je všetko rozhodnuté v neprospech občanov, každý zúčastnený sa začne vyhovárať na druhých. Ukážkovým príkladom je Karloveské rameno, ktorého územie daroval Gróf Lafranconi mestu, aby slúžilo obyvateľom. Súčasní poslanci ho lacno predali developerovi, ktorý zničil všetku zeleň kvôli obludnému RiverParku a chystá búranie PKO. Starostka za Smer mala pol roka možnosť zmluvu zrušiť, lebo kupca nesplnil podmienky, a nespravila to. Teraz všetci hovoria ako nevedeli, nemohli, netušili že J&T tam plánuje bezohľadnú výstavbu pre najbohatších. Ako keby niekedy robili niečo iné. A primátor, ktorý sa v súvislosti s PKO vyhováral že za nič nemôže, schvaľuje túto výstavbu, aj keď je v rozpore s územným plánom. Prečo asi? A potom ako bolo jasné, že občania pre veľkú nespokojnosť už nezvolia bývalého starostu Karlovej Vsi ani primátora, ich strany ich posunuli vyššie. Do funkcií ponúkajú nových kandidátov bez najmenšej snahy či záruky zmeniť systém.
Problém a riešenie
Z toho všetkého je zrejmé, že od začiatku výstavby Dlhých Dielov až po dnes je ich najdlhším a najväčším problémom zle fungujúca štátna správa. Od parlamentu schvaľujúceho nedobré zákony, cez súdy neschopné a neochotné zabezpečiť riadnu vymožiteľnosť práva, vedúcich pracovníkov väčšiny úradov zúčastnených na povoľovaní stavieb až po miestnu samosprávu.
Ľudia ktorí po takýchto skúsenostiach prestali veriť, že situáciu môže zmeniť mierne inovovaný zbor doterajších politikov, alebo takí, ktorí už vystriedali 3-4 strany či koalície, založili občiansku iniciatívu Naša Bratislava. Tá chce okrem iného podporiť v komunálnych voľbách kandidátov, ktorí nie sú členmi žiadnej politickej strany. Keď sa to dozvedeli politické strany v Karlovej Vsi a Dlhých Dieloch, nastal nepokoj, u niektorých aj značné podráždenie z nečakanej konkurencie. Karloveské noviny, ktoré má „pod palcom“ starostka (Smer) odmietli uverejniť aj platený inzerát o kultúrno-propagačnej akcii tejto iniciatívy. Uverejnili ale niekoľko strán reportáže z propagačných akcií starostky. Potom si Naša Bratislava (NB) chcela prenajať u dopravného podniku historický autobus. Po niekoľkotýždňovom vyjednávaní prišlo zamietnutie s odôvodnením, že dopravný podnik (DP) nedáva vozidlá na politickú propagáciu. A pritom všetky sú oblepené politickou reklamou. Prečo sa asi tak boja práve tejto občianskej iniciatívy? Šéfom DPMB bol donedávna PhDr. B. Zahradník, členom predstavenstva je Ing. M. Berta. Obidvaja sú v dozornej rade RECAR a.s., ktorá zabezpečuje reklamu na vozidlách MHD. Obaja kandidujú v Karlovej Vsi so sľubmi zlepšenia všetkého. NB si požičala historický autobus z Česka, ktorý vozí zadarmo pasažierov na DD. Vozidlo DP ho celý deň sledovalo DPMB či neporuší zákaz zastaviť na jeho zastávkach. A o pár dní začala jazdiť historická električka s predvolebnou kampaňou pre KDH....Aj to je o demokracii a rovnosti občanov v Bratislave.
