Návrh, ktorý podľa R. Fica „vzišiel z kuchyne zamestnávateľov“ im má kompenzovať časť zisku, ktorý im Fico znížil zvýšenými daňami a odvodmi. Tak ako banky si zisky zo zvýšených daní nahradzujú zvýšením poplatkov, ktoré pocítia najmä chudobnejší, aj toto zaplatia zamestnanci, ktorí tak prídu o dva dni voľna. Bývalý komunista chce samozrejme zrušiť cirkevné sviatky. Kresťanským cirkvám, ku ktorým sa hlásia ¾ obyvateľov, sa to nepáči. Zlatou strednou cestou medzi požiadavkou zrušiť dva štátne sviatky a nezrušiť žiadny, by bolo zrušiť iba jeden. Najvhodnejším kandidátom je „Deň ústavy“. Je na to aj najviac vecných dôvodov:
Deň ústavy sa priamo viaže k vzniku samostatnej Slovenskej Republiky rozdelením Československa, čo si štátnym sviatkom pripomíname 1. januára. Je to prakticky zdvojená oslava tej istej skutočnosti. Špeciálny sviatok ústavy popri sviatku vzniku štátu či nezávislosti nemá takmer nikto na svete. Fakticky je to vlastne sviatok politikov, ktorí sa ukážu pred kamerami, sami seba pochvália ako úžasne založili a spravujú náš štát, a potom idú na recepciu. Zrušením tohto sviatku by sa oproti cirkevným sviatkom ušetrili aj náklady na dopravu papalášov, bezpečnostné opatrenia a ďalšie, čo súvisí so štátnou parádou.
Prvý september bol, a v okolitých krajinách je oddávna tradične prvým dňom školského roka. Zvlášť pre menšie deti, ich rodiny a učiteľov to má neznedbateľný symbolický význam, s ktorým sa 2. september nedá porovnať. Tento sviatok politici ukradli deťom podobne ako pod pláštikom budovania štátnosti rozkradli miliardové majetky. A teraz sa za to ešte nechajú oslavovať v duchu výroku z Hellerovej Hlavy XXII. : „Chváliť sa za niečo, za čo by sme sa mali vlastne hanbiť. Táto finta ešte nikdy nezlyhala.“ Tým hanebným konaním nemyslím vznik SR, ale nemorálne, nespravodlivé a nedemokratické skutky, ktoré za to naši „zakladatelia štátnosti“ skrývajú. Od privatizačnej rabovačky až po únos a politickú vraždu, ktoré majú skryť Mečiarove amnestie.
Podľa niektorých má Deň ústavy zvýšiť úctu občanov k štátu, jeho zákonom a zvlášť k Ústave. To by však politici omnoho lepšie než štátnym sviatkom dosiahli, keby štát lepšie riadili, menej rozkrádali, a najmä viac išli príkladom v dodržiavaní zákonov aj ústavy. Keby konečne zrušili zákony a bežnú prax štátnych úradov, ktoré hrubo porušujú základný princíp demokratickej Ústavy o rovnosti občanov. Tá de facto neplatila pri privatizácii, porušuje ju neprimeraná poslanecká imunita, korupcia i zlaté padáky pre politických nominantov. Zvlášť, a pre morálku, ekonomiku aj úctu občanov k zákonu devastujúcim spôsobom ju porušuje činnosť prokuratúry a súdov, ktoré by na dodržiavanie zákonov mali dohliadať. Tí majú tiež nedemokratické feudálne či totalitne výsadné postavenie úplnej nezodpovednosti a beztrestnosti za ľubovoľne zlé skutky a rozhodnutia.
Deň ústavy môže byť namiesto štátneho sviatku Pamätným dňom rovnako ako 17. november a 28. október. Zvlášť keď vznik demokratickej ČSR v r. 1918, a pád komunistickej diktatúry v r. 1989 boli pre našu slobodu, demokraciu i kultúrny, vzdelanostný a ekonomický rozvoj Slovenska a Slovákov omnoho väčším prínosom než prijatie novej ústavy 1.9.1992. A pokiaľ ide o pripomienku či oslavu osobností spojených s týmito udalosťami, nepomer je ešte väčší. Zatiaľ čo tí, ktorí pripravovali vznik Československa a aktívne odporovali komunistickej diktatúre obetovali pre tento cieľ majetky, slobodu a mnohí aj životy, tí ktorí schvaľovali v r. 1992 novú ústavu nie len že nič neriskovali a nič vlastné neobetovali, ale ešte sa viacerí z nich pri tom a pomocou toho nespravodlivo a nehorázne nabalili. Demokracii a prinajmenšom politickej kultúre na Slovensku uškodili. Naozaj nie je dôvod ešte ich aj dva krát do roka oslavovať a dávať za príklad ďalším generáciám.
Podľa R. Fica zrušenie dvoch štátnych sviatkov má pomôcť konsolidácii verejných financií. Takto to zdôvodnil aj predstaviteľom cirkví. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) však ešte pred voľbami navrhla omnoho lepší spôsob konsolidácie verejných financí: „Treba dôkladne vyšetriť všetky indície o korupčnom správaní, najmä v prípade verejných činiteľov a vytvoriť také podmienky pre políciu, vyšetrovateľov, prokuratúru a súdy, aby skutoční vinníci boli potrestaní a vlastným majetkom nahradili škodu, ktorú spôsobili.“ Rok má asi 260 pracovných dní, a štátny sviatok sa týka iba zamestnancov, lebo živnostníci a drobní podnikatelia často pracujú aj cez sviatky a víkendy, a žiadne voľno im nikto nepreplatí. Preto dva pracovné dni prinesú do rozpočtu maximálne pol percenta ročnej produktivity pracujúcich. Pripbližne 20 i viac percent zo štátnych výdavkov však ide na korupciu a klientelizmus. Znížením korupčnosti o ¼ by teda štát získal najmenej desaťnásobok toho, čo získa zrušením dvoch štátnych sviatkov. A keby R. Fico a jeho jednofarebná vláda a pohodlná parlamentná väčšina schválila zákony, pomocou ktorých sa škody nahradia z majetku tých, ktorí ich spôsobili, a do rozpočtu sa vráti čo len desatina z toho čo sa tu od vzniku SR rozkradlo, mohli by sa aj znížiť dane. To by skonsolidovalo nielen štátnu kasu, ale i podnikateľské prostredie a úctu občanov k štátu a ústave omnoho viac než Deň ústavy.
R. Fico oznámil, že chce preskúmať Vatikánsku zmluvu, či umožňuje zušiť cirkevné sviatky. Myslím, že by mal radšej preskúmať názor občanov Slovenska, ktorým z týchto spôsobov by vláda mala konsolidovať verejné financie.
