U každej veľkej kapely je vždy zaujímavé pozrieť sa späť na jej počiatky. Pre drvivú väčšinu z nich sú debutové albumy úzko späté s dobou a okolnosťami vzniku a nie inak to bolo u Sepultury. Čo platí pre Kill ´em All, Killing is My Business, či Show No Mercy, platí v desaťnásobnej miere pre debut akejsi brazílskej Sepultury. Banda pubertálnych holobriadkov v rozmedzí 16ho a 17ho roku života, obvešaná pásmi od nábojníc a oblečená do otrhaných riflových búnd (ktoré som ja ľúbil nosiť ešte aj v roku 2007), prvýkrát nakráčala do veľmi provizorného hudobného štúdia, aby s ľuďmi, čo do tej doby nielenže nemali skúsenosť s produkciou metalovej hudby, ale najskôr ani netušili o jej existencií, nahrala jeden z prvotných pilierov death metalu. A treba podotknúť, že skôr omylom ako cielene. Max a Igor boli ešte len jebákmi posiaté decká, ktoré nemali ani potuchy o tom, že už o tri roky neskôr si siahnu na thrashmetalový Olymp. Necelý rok pred nahrávaním „Morbid Vision“ si struhli dnes už kultové EP „Bestial Devastation“ ako split so spriaznenými punkermi Overdose a pamätné intro „The Curse“ z tohto EP vtedy záhrobným hlasom nenahovoril Max, ale dáky kamarát, čo sa práve motal po skúšobni.
Aj cez neohrabaný a úsmev vyvolávajúci obsah, vrátane stráášne temných názvov skladieb bolo u týchto holobriadkov predsa len cítiť potenciál. Dnes by sme „Morbid Visions“ nerozoznali od xy garážových demoverzií súčasných teenage mutant ninja death metalových kapiel, ale pred 30mi rokmi išlo o zásadnú nahrávku rodiaceho sa žánru. Áno, na severnej časti amerického kontinentu už vtedy veselo fungovali Possessed a prvé kroky robil aj dnes už legendárny Chuck Schuldiner so svojou smrtkou. To však nič nemení na tom, že sa dlhohrajúci debut Sepultury pre domáci label Cogumelo Records pričinil o prihodenie nejakého toho polienka do neskoršieho rozhoreného ohniska. Aj keď dnes v podstate znie...skrátka smiešne a možno tak znel už rok po jeho vydaní, kedy uzrel svetlo sveta druhý album Schizophrenia.
Pre niektorých je „Morbid Vision“ kultom, pre iných srandičkou na pobavenie. Zopár death metalových kapiel sa dokonca pokúšalo napodobniť onen záhrobný sound, ale bezúspešne. Zvuk nahrávky jednak vznikol neschopnosťou zamestnancov štúdia vysporiadať sa s neučesaným decibelovým šialenstvom bandy puberťákov, a jednak že Jairo T. a Max Cavalera zabudli na prostý detail, že tie gitary treba z času na čas aj naladiť. Však koho by to tankovalo, hlavný je metááál. V takom stave, v akom nechali gitary predošlý deň, ich zobrali do ruky ráno a veselo sa pokračovalo ďalej. Ladička? To čo je? Struny sa majú meniť? To Fakt? Však sme s tými istými strunami nahrávali aj EP „Bestial Devastation“ (1985) a odvtedy nepraskli (teraz len polemizujem :D). Svoje určite zohrala aj finančná situácia štvorice, ale to nič nemení na tom, že sa pri počúvaní „Morbid Vision“ skrivia ústne kútiky nahor do nepatrného úškrnu. Tá temnota, s ktorou sa chceli chlapci s vekovým priemerom 17 rokov zaobaliť vo svojich začiatkoch, je vskutku úsmevná...a zábavná, vrátane drsných pohľadov a promo fotiek z cintorínov. „Morbid Vision“ je na svoju dobu lepšie nahrané demo, ktoré sa však do istej miery stalo kultovým. Za skutočný debut sa dá pokladať až o míľový krok dospelejšia Schizophrenia a dôvod tohto zlepšenia má aj meno – Andreas Kisser.
„Morbid Vision“ je besnenie násťročných hľadajúcich svoj vlastný výraz, učiacich sa vôbec zložiť materiál čo by mal hlavu aj pätu. Veľa Slayer, veľa Celtic Frost, Possesed a ako bonus témy ako peklo a Satan Claus. Aj cez všetky výhrady prvé LP Sepultury nakoniec prinieslo dodnes neohranú koncertnú stálicu „Troops Of Doom“, ktorú kapela aj tak hrá vo verzií 2.0, teda tak, ako ju nanovo nahrala roku 1990 pre reedíciu druhého albumu „Schizophrenia“ pre label Roadrunner Records. Zvyšok materiálu zapadol prachom a asi je to tak aj dobre. Sepultura sa síce narozdiel od iných nikdy priamo či nepriamo nehanbila za svoje začiatky, ale predsa len je jasné, že metalovú históriu začala kapela písať až roku 1987.
