Kto bol nabratislavskom koncerte TCO, ten si Ma Fleur vypočul v predstihu. Často sarozhodujem medzi záznamom z koncertu alebo originál albumom. Väčšinourozhodne počasie – keď je zamračené, tak volím MF, keď je pekne tak koncert.
Ako vokalisti sapredstavili Lou Rhodes (bude na Pohode 07), Fontella Bass známa užz predchádzajúcich albumov a Patrick Watson s hlasom ChrisaMartina z Coldplay. Ten je cítiť hlavne na začiatku v To Build A Homea to nielen spevom ale aj zvukom klavíra. Vyváženosť je cítiťv dynamike skladieb a zaradení. Po úvodných pomalších nasledujúrýchlejšie a záver je znovu v downtempe. Nie je tu toľko energie akona nesmrteľnom Every day, ale je viac osobitejší. Pri Familiar Ground sazobúdzam každé ráno v autobuse, pretože je príjemným štartom dňa, pomalýmrozbehom úžasným vokálom. Child Song som už niekde počul a nebolo to nakoncerte... Mám pocit, že sa zrecyklovali nápady z Motion (1999)a Man with a Movie Camera (2003) a dopadlo to ako dopadlo. Akmám pravdu povedať tak najmenej sa mi páčia všetky songy, kde spieva práveChris Martin, možno je to iba kvôli tomu, že Coldplay nemám rád, v každomprípade pri tých piesňach sa chcete obesiť. Najviac mi prirástla k srdcuPrelude, ktorá je jednou z troch inštrumentálok na Ma Fleur. PokračovanímPrelude je As The Stars Fall, kde je naplno rozvinutý motív zvyššie menovaného tracku. Breathe mi pripadá ako ukradnutá od Mobyho, aleten vokál je tam božský, Fontella Bass je proste diva so všetkým ako sa patrí.Záverečná skladba mi vždy pripomenie Grey’s Anatomy, možno tam aj zaznela, užsi nepamätám, v každom prípade je trochu mimo misu celého Ma Fleur, ale akotitulky k fiktívnemu filmu je priam dokonalá.
Na kvalitnejší počinTCO si budeme musieť ešte počkať, lebo Moja kvetina odo mňa nedostane viac ako7 z 10.
