Rod a pohlavie
Každý z nás sa rodí s nejakým biologickým pohlavím (angl. sex), ktoré ovplyvňuje jeho budúcnosť už od skorého detstva. Narodením dieťaťa sa začína proces jeho výchovy a socializácie. Je to proces, v ktorom sa dieťa učí porozumieť spoločnosti a prispôsobovať spoločenským normám a hodnotám. Na základe pohlavia sa deťom – či už vedome alebo nie – vštepujú aj určité spôsoby správania a očakávané vlastnosti a návyky. U chlapcov sú to spravidla vlastnosti ako neplakať, vedieť sa ubrániť a presadiť medzi deťmi, kým od dievčat skôr byť jemná, milá, slušná, usmievavá, poriadna a vždy čistá.
Zjednodušené, odrážajúce viac minulosť. Dnes práveže rodičia dávajú deťom väčšiu voľnosť a možnosť sebarozvoja.
Chlapcom sa automaticky pripisuje logické a technické myslenie, kým dievčatá vraj naň “nemajú bunky”. A práve tieto normy, predstavy a predsudky, [zavádzanie 7] tie očakávania a úlohy kladené na mužov a ženy spoločnosťou a predstavy mužského a ženského je to, čo nazývame rodom (angl. gender) [predpoklad silnej zakorenenosti predsudkov 8]
Nejedná sa o "neodôvodnené predsudky". V priemere majú muži lepšie logické a technické myslenie a môže za to odlišný mozog. Samozrejme, ľahko sa dajú vybrať konkrétne prípady, kedy má dievča lepšie logické a technické myslenie ako chlapec :).
Robíte tu z ľudí (Slovákov) silných zajatcov silných predsudkov o mužoch a ženách. Dnes sa môže na technickú pozíciu (programátorky, dizajnérky, matematičky) prihlásiť žena a len nerozumný majiteľ firmy ju na pohovor nepozve, môže byť dobrá.
Ale predstava, že "technik" je vo veľkej miere mužská pozícia nie je predsudok, ale fakt. A nie je to kvôli nerovnosti mužov a žien ale vďaka ich slobodnej voľbe (pokiaľ trh práce dovoľuje) a danostiam.
Ružová a modrá
Pred pár sto rokmi boli dievčatká obliekané do nebovo modrej, dobre situované matky nekojili ani sa nestarali o deti a domácnosť, ženy sa nevzdelávali ani nevlastnili majetok, o volebnom práve ani nehovoriac. Dnes by spoločnosť tieto ženy odsúdila ako nevzdelané zlatokopky a krkavčie matky.
Spoločosť sa mení, vyvíja. Niekedy dobým smerom, niekedy nešťastne. V minulosti boli ženy výrazne diskriminované.
Nemci hovoria, že od Bismarkovho 3K: Kinder, Kuche, Kirche sme sa dnes posunuli k Kinder, Karriere, Kosmetik. Dnešná žena má byť dobrá matka, spoluživiteľka a pokiaľ možné v práci úspešná a k tomu vždy pekná a upravená. (Ako to má všetko zvládať, o tom už spoločenské normy nehovoria.) [prijatie stereotypu 10]
"Dnešná žena má byť dobrá matka, spoluživiteľka a pokiaľ možné v práci úspešná a k tomu vždy pekná a upravená." Kto to hovorí ? Kto je spoločnosť ? Sú to médiá ? Nie je to náhodou aj vďaka prijatiu filozofie materializmu či kapitalizmu a povrchnosti v dnešnej spoločnosti ? Nie každý na túto hru musí naletieť a stotožniť sa s takými rolami (pokiaľ naozaj nie je nútený z existenčných dôvodov).
Ako to má žena zvládať ? Jeden tip: Tak, že sa nebude držať "spoločenských očakávaní" a bude hľadať partnera, ktorý tiež nie je "nakazený spoločenskými očakávaniami" - a budú budovať taký vzťah, ktorý “neočakáva“, ale snaží sa o dobro druhého (láska?). Takto sa budú správať zdravé osobnosti, ktoré svoj pocit sebahodnoty neviažu až tak na spoločnosť či partnera/rku. Lebo napríklad zažili rodinu či prostredie, kde pocítili či im ukázali, že majú hodnotu .... A sme pri morálke, zdravej rodine, alebo odegocentrizovaní sa a pod.
Normy a očakávania kladené na ženy, predstava, ako vyzerá ideálna žena, boli nielen kedysi úplne iné ako dnes, a aj dnes sú iné v Saudskej Arábii ako u nás alebo vo Švédsku. A ani muži sa týmto normám nevymykajú, tlak na živiteľa rodiny je stále veľmi veľký. Teda ani muži nie sú univerzálna norma, aj oni majú svoj rod a jeho limity.
Tlak na živiteľa rodiny je veľký, lebo keď nebude živiteľ rodiny, tak rodina sociálne / finančne skolabuje. Historicky bol živiteľom muž, malo to svoje dôvody.
Dnes poznám rodiny, kde sa rozhodujú na základe príjmu, kto ostane na materskej. Kto má menší príjem, ostáva doma (muž / žena). Nakoľko sa jedná o slobodné či vynútené rozhodnutie, to je druhá otázka. Problém fin. krízy je ale v jadre opäť problém morálky spoločnosti.
Tu by som parafrázovala Simone Beaviour: Mužmi a ženami sa rodíme, ale typických mužov a typické ženy z nás robí spoločnosť. [zahmlievanie 11]
Áno, musíte ju iba parafrázovať, hoci myšlienky rodovej rovnosti sú postavené aj na tejto presnejšej parafráze jej vyjadrenia: "Mužmi a ženami sa nerodíme, ale stávame". Ale to by sme už boli tam, kde je Amerika: vyber si svoju pohlavnú identitu a zmeň ju, kedy chceš. A to by bolo na Slovákov priveľa. To sa tu nemôže povedať otvorene.
Oľga, prezentujete tu akúsi "svoju" jemnejšiu formu rodovej rovnosti. Pritom sa stále objavuje tlak tvorcov ideológie presadzovať medzinárodne (USA, EÚ a OSN) jej tvrdšiu formu, počnúc zavádzaním nových filozofických pojmov. Napríklad tento článok: Nový európsky dohovor definuje pohlavie ako sociálny konštrukt [1].
A hoci mnohým ľuďom niektoré stereotypy a normy plne vyhovujú a pomáhajú sa im orientovať v živote, je množstvo takých, ktorým zbytočne zväzujú ruky a obmedzujú možnosti na uplatnenie svojich schopností. (Jedná sa primárne o možnosť kariéry ženy ?)
Sú ženy z Venuše a muži z Marsu?
Predstavy o tom, čo je mužské a ženské, sú zásadne postavené proti sebe. [zavádzanie 12]. Nie náhodou sa hovorí o opačnom pohlaví, o pohlaví drsnom a silnom resp. nežnom, jemnom a slabšom.
Zásadne proti sebe sú možno postavené vo Vašom chápaní. V mojom (snáď i väčšinovom?) sú postavené ako tie, ktoré sú rozdielne ale sa zároveň môžu dobre dopĺňať, ale chce to trocha práce.
Áno, nie náhodou sa hovorí o opačnom pohlaví - v istom zmysle je to práve tak. To dopĺňanie sa „opačných“ pohlaví je práve v tom, že žena túži po "silnom" mužovi a muž túži po "nežnej" žene, o ktorú sa postará - to je zakódované v nás biologicky, nie "rodovými stereotypmi naučenými spoločnosťou".
Kníh hovoriacich o rozdielnosti mužov a žien sú plné pulty kníhkupectiev a utvrdzujú nás v tom, že muži a ženy si nikdy nebudú rozumieť, pretože sú od základov iní. [nepravda 13]
Ja poznám také knihy, ktoré hovoria, že muži a ženy sú iní, a tie knihy dávajú práveže návod AKO SI ROZUMIEŤ. (Tip: Moje túžby, Tvoje túžby alebo To keby sme vedeli ... pred svadbou!). Alebo nech sa páči video Mužský a ženský mozog, to vtipne opisuje niektoré biologicky podmienené psychické rozdiely medzi mužom a ženou (to je vtipná verzia, vedecká verzia bude v budúcom článku).
Ženy (vraj) nevedia spätne parkovať a čítať mapy a muži (vraj) nevedia počúvať a komunikovať (najmä so ženami). Tieto predsudky a predstavy nazývame rodovými stereotypmi.
Rodové stereotypy sú rigídne predsudky o úlohách a schopnostiach mužov a žien ako o jednoliatych kategóriách. Reálny život ale ukazuje, že nič také ako univerzálne ženy a univerzálni muži neexistuje; existuje len množstvo žien a množstvo mužov, ktorí sa od seba navzájom líšia….
... a pritom si zachovávajú biologicky podmienenú mužskosť či ženskosť a z nich vyplývajúce rozdiely. Spolu sme myslím teraz v poslednej vete napísali niečo, čo – predpokladám - si aj ľudia normálne naozaj myslia. Lebo aj oni majú schopnosť, ako píšete, vnímať, čo "reálny život ukazuje“ :)
A hoci rozdiely medzi priemernými danosťami, vlastnosťami a kognitívnymi schopnosťami mužov a žien reálne existujú, tieto sú oveľa menšie ako je rozdiel v rámci skupiny žien a mužov samotných. [zovšeobecnenie 14, neplatí vždy]
Takže ak viete, že daný človek je žena, neviete automaticky to, či vie spätne parkovať alebo čítať mapy. Na základe vytvorených predsudkov to však akosi automaticky a podvedome predpokladáte. A preto, ak budete ako majiteľ firmy hľadať šoféra, ženu si a priori nevyberiete. Pretože si myslíte, že ženy nevedia spätne parkovať ani čítať mapy… [preceňovanie zakorenenosti predsudkov 15] a hoci tá žena môže byť oveľa lepšia šoférka ako ostatní mužskí uchádzači, nedostala ani šancu a vy ste prišli o najlepšieho človeka na dané miesto.
V priemere sa jedná o silnejšiu stránku u mužov. Keď už hľadám šoféra, tak žiadneho uchádzača/čku neobídem. Súhlasím, niekto možno áno. Ale v princípe, žijeme v trhovej ekonomike: ponuka, dopyt, schopnosti. Dnes si žena vie / môže napísať dobrý motivačný list do práce. V prípade “netradičnej“ ženskej prac. pozície odporúčam takto zaujať.
Rovnako predsudky o neschopnosti mužov komunikovať sú prinajmenšom nelogické. Väčšina politikov sú muži, väčšina spisovateľov, množstvo psychológov, pedagógov či iných povolaní, ktoré by bez schopnosti komunikovať nebolo možné vykonávať. [preceňovanie zakorenenosti predsudkov 16]
Myslím, že toto ale skoro všetci vieme, a netrpíme predsudkami (rodovými stereotypmi) tak silno, ako predpokladáte ;)
Pokračovanie nabudúce ...
Čítať predchádzajúci diel seriálu: Gender (rodová) rovnosť: 22 neprávd i faktov od Oľgy Pietruchovej
Čítať nasledujúci diel seriálu: Doplnok do 22
Zhrnutie:
Na mužskosť a ženskosť má vplyv aj kultúra, prostredie a výchova. Teória rodovej rovnosti však tieto vplyvy absolutizuje, hoci sa ukazuje, že rozhodujúca je biologická podmienenosť mužskosti a ženskosti (vedecké podklady v budúcom článku). Rodová rovnosť je takto mylne motivovaná snahou o obsadzovanie niektorých pozícii ženami do rovnakej miery ako mužmi (politika, management, ...). Snaha o rovnosť príležitostí je samozrejme pozitívna vec (ale aj tak nebudú príležitosti rovnako využívané). Pozitívna je aj snaha o vytvorenie podmienok na zosúladenie rodinného a pracovného života. Tzv. rodovo citlivá výchova však môže narobiť viac škody ako osohu (o tom inokedy). Odkaz rodovej rovnosti je niekedy podávaný spolu s myšlienkou akéhosi nepriateľstva medzi mužom a ženou (prítomného ako v marxizme, tak i v „horších“ druhoch feminizmu).
